Gabriel García Márquez
Z Wikipédie
| Gabriel Garcia Marquez | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 6. marec 1928 Aracataca, Kolumbia |
| Úmrtie | [[]] [[]] [[]], [[]] |
| Pozri aj Biografický portál | |
Gabriel José García Márquez (* 6. marec 1928, Aracataca Kolumbia) je kolumbijský spisovateľ. V roku 1982 dostal Nobelovu cenu za literatúru. V súčasnosti je asi jedným z najvýznamnejších predstaviteľov magického realizmu a to aj napriek tomu, že jeho tvorba je natoľko rozsiahla, že sa nedá presne vymedziť do určitého žánru.
Narodil sa v Kolumbii v meste Aracataka v čase, keď v v nej vrcholila tzv. Banánová revolúcia. Ako najstaršieho z dvanástich súrodencov ho vychovávali jeho starí rodičia, ktorí mali na jeho tvorbu neuveriteľný vplyv. Jeho starý otec bol plukovníkom v kolumbíjskej občianskej vojne a babička mu neústavne rozprávala príbehy z čias Banánovej revolúcie. Avšak keď mal osem rokov, starý otec nečakane zomrel a starú mamu to natoľko zarmútilo, že už nebola schopná sa naďalej postarať o malého Gabriela, preto sa musel vrátiť domov k rodičom a súrodencom, ktorých si sotva pamätal. Tam začal navštevovať základnú a neskôr aj strednú školu. Vzhľadom na to, že Márquez bol bystré a nadané dieťa, poskytli mu štipendium, vďaka ktorému mohol bez problémov dokončiť strednú školu.
Neskôr začal v Bogote študovať právo, ktoré však nedokončil a aby sa uživil, začal sa venovať žurnalistike. V tej dobe začal uverejňovať svoje prvé poviedky v novinách El Heraldo. V roku 1955 vyšiel jeho prvý román Opadané lístie, ktory mu vydalo malé bogotské vydavateľstvo potom, ako ho v prvom odmietli.
Márquez vo svojom živote veľa cestoval, uplatnenie hľadal napríklad aj vo Švajčiarsku, Maďarsku, Poľsku alebo v Ríme, no nakoniec sa usadil v Paríži, kde sa však onedlho ocitol bez práce. Nakoniec bol nútený odísť do Venezuely, kde písal krátke poviedky, s ktorými bol stále nespokojný.
V roku 1958 sa vrátil do Kolumbie aby sa oženil s Mercedes Barchovou. Neskôr sa sústredil na rozrastajúcu sa rodinu (narodili sa im dvaja synovia Rodrigo a Gonzalo) a verejnosť s napätím očakávala jeho nové diela. Plnou mierou čitateľom vynahradil čakanie románom Sto rokov samoty. Táto kniha mu priniesla dlho očakávanú slávu a peniaze, vďaka ktorým sa vymanil z dlhov. Medzitým sa začal aktívne zapájať aj do politického diania a taktiež začal písať scenáre.
V roku 1982 dostal Nobelovú cenu za literatúru a peniaze, ktoré taktiež obdržal použil na vytvorenie vlastného denníka El Otro. Dodnes je veľmi dobrým kamarátom Fidela Castra. V poslednej dobe trpí Márquez rakovinou lymfatických uzlín.
[úprava] Dielo
- 1955 - Opadané lístie (La hojarasca) - v tejto próze sa prvý raz stretávame s fiktívnym mestečkom Macondo, v ktorom sa odohráva aj dej niektorých ďalších diel. Macondo je zvláštny svet, v ktorom exisuje súčasne reálno i nadreálno.
- 1959 - 90 dní za železnou oponou (90 días en la Cortina de Hierro)
- 1961 - Plukovníkovi nemá kto písať (El coronel no tiene quien le escriba)
- 1962 - Pohreb Veľkej matky (Los funerales de la Mamá Grande)
- 1962 - Oči modrého psa (Ojos de perro azul)
- 1962 - Zlá hodina (La mala hora) OOOOMMMMGGGG!!!!!
- 1967 - Sto rokov samoty (Cien años de soledad)
- 1975 - Patriarchova jeseň (El otoño del patriarca)
- 1970 - Rozprávanie stroskotanca (Relato de un náufrago)
- 1978 - Neuveriteľný a smutný príbeh o nevinnvej Eréndire a jej ukrutnej babičke (La increíble y triste historia de la cándida Eréndira y de su abuela desalmada)
- 1978 - Z ciest po socialistických krajinách (De viaje por los países socialistas)
- 1981 - Kronika vopred ohlásenej smrti (Crónica de una muerte anunciada)
- 1985 - Láska v čase cholery (El amor en los tiempos del cólera) - román hyperbolizuje latinsko-americký mýtus o veľkej láske.
- 1989 - Generál v labyrinte (El general en su laberinto)
- 1992 - Dvanásť príbehov z cudziny (Doce cuentos peregrinos)
- 1994 - O láske a iných démonoch (Del amor y otros demonios) - román sa zaoberá problematikou vyháňania zlých duchov.
- 1996 - Správa o únose (Noticia de un secuestro)
 |
Tento biografický článok je príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
1901 - Sully Prudhomme 1902 - Theodor Mommsen 1903 - Bjørnstjerne Bjørnson 1904 - José Echegaray y Eizaguire/Frédéric Mistral 1905 - Henryk Sienkiewicz 1906 - Giosuè Carducci 1907 - Rudyard Kipling 1908 - Rudolf Eucken 1909 - Selma Lagerlöfová 1910 - Paul Heyse 1911 - Maurice Maeterlinck 1912 - Gerhard Hauptmann 1913 - Rabíndranáth Thákur 1914 - nebola udelená 1915 - Romain Rolland 1916 - Verner von Heidenstam 1917 - Karl Gjellerup/Henrik Pontoppidan 1918 - nebola udelená 1919 - Carl Spitteler 1920 - Knut Hamsun 1921 - Anatole France 1922 - Jacinto Benavente y Martínez 1923 - William Butler Yeats 1924 - Władyslaw Reymont 1925 - George Bernard Shaw 1926 - Grazia Deleddová 1927 - Henri Bergson 1928 - Sigrid Undsetová 1929 - Thomas Mann 1930 - Sinclair Lewis 1931 - Erik Axel Karlfeldt 1932 - John Galsworthy 1933 - Ivan Alexejevič Bunin 1934 - Luigi Pirandello 1935 - nebola udelená 1936 - Eugene O'Neill 1937 - Roger Martin du Gard 1938 - Pearl S. Bucková 1939 - Frans Eemil Sillanpää 1940–1943 - nebola udelená 1944 - Johannes Vilhelm Jensen 1945 - Gabriela Mistralová 1946 - Hermann Hesse 1947 - André Gide 1948 - T. S. Eliot 1949 - William Faulkner 1950 - Bertrand Russell 1951 - Pär Lagerkvist 1952 - François Mauriac 1953 - Winston Churchill 1954 - Ernest Hemingway 1955 - Halldór Laxness 1956 - Juan Ramón Jiménez 1957 - Albert Camus 1958 - Boris Pasternak 1959 - Salvatore Quasimodo 1960 - Saint-John Perse 1961 - Ivo Andrić 1962 - John Steinbeck 1963 - Giorgos Seferis 1964 - Jean-Paul Sartre 1965 - Michail Alexandrovič Šolochov 1966 - Šmuel Josef Agnon/Nelly Sachsová 1967 - Miguel Ángel Asturias 1968 - Yasunari Kawabata 1969 - Samuel Beckett 1970 - Alexandr Isajevič Solženicyn 1971 - Pablo Neruda 1972 - Heinrich Böll 1973 - Patrick White 1974 - Eyvind Johnson/Harry Martinson 1975 - Eugenio Montale 1976 - Saul Bellow 1977 - Vicente Aleixandre 1978 - Isaac Bashevis Singer 1979 - Odysseas Elytis 1980 - Czesław Miłosz 1981 - Elias Canetti 1982 - Gabriel García Márquez 1983 - William Golding 1984 - Jaroslav Seifert 1985 - Claude Simon 1986 - Wole Soyinka 1987 - Joseph Brodsky 1988 - Nagib Mahfuz 1989 - Camilo José Cela 1990 - Octavio Paz 1991 - Nadine Gordimerová 1992 - Derek Walcott 1993 - Toni Morrison 1994 - Oe Kenzaburo 1995 - Seamus Heaney 1996 - Wisława Szymborska 1997 - Dario Fo 1998 - José Saramago 1999 - Günter Grass 2000 - Gao Xingjian 2001 - V. S. Naipaul 2002 - Imre Kertész 2003 - J. M. Coetzee 2004 - Elfriede Jelineková 2005 - Harold Pinter 2006 - Orhan Pamuk
