Petronius
Z Wikipédie
Petronius (* asi 27 – 66 po Kr.), alebo Gaius Petronius Arbiter alebo Titus Petronius, bol rímsky patricij a spisovateľ.
O Petroniovej mladosti sa nevie veľa, ani rok jeho narodenia nie je celkom istý. Aj keď bol známy svojim márnotratným a rozmarným životom, svoje štátnické schopnosti dokázal ako prokonzul v Bithýnii, kde údajne vykonal mnoho záslužnej práce. Petronius bol osobným priateľom cisára Nera, ktorý z neho urobil „rozhodcu vo veciach vkusu“ (arbiter elegantiae, sudca krásy). Po Pisonovom neúspešnom pokuse o štátny prevrat, obvinil Petronia prétoriánsky prefekt Tigellinus, ktorý bol jeho konkurentom v boji o cisárovu priazeň, z účasti na tomto sprisahaní, preto bol v roku 66 po Kr. prinútený spáchať samovraždu. Ešte pred svojou smrťou vraj napísal Nerovi satirický list na rozlúčku.
Petronius sa preslávil svojim dielom nazvaným Satyricon. Podľa niektorých odborníkov mohol mať pôvodne tento spis niekoľko tisíc strán. Do dnešných čias sa však zachovalo iba zhruba 130 strán. Autor v diele rozpráva o putovaní troch homosexuálnych mladíkov po Itálii. Mladíci zažívajú mnohé dobrodružstvá a ich zážitky sú vlastne kritickým obrazom vtedajších spoločenských pomerov. Všetko je písané zábavnou a ironickou formou. V Satiricone možno nájsť vulgárne vtipy ako aj najvybranejšiu latinčinu strieborného veku rímskej literatúry. Okrem prozaického textu sú súčasťou Satiriconu aj dve básne: O dobytí Tróje a Občianska vojna. Zo zachovaných zvyškov natočil film taliansky neorealistický režisér Federico Fellini.
Najdlhšie zachovanou časťou je Hostina u Trimalchiona. Hlavným hrdinom tohto rozprávania je neohrabaný zbohatlík otrockého pôvodu. Petronius čitateľa postupne sprevádza celou hostinou a poskytuje tak farbistý obraz života vtedajšej smotánky.
Petronius je hlavným hrdinom románu Quo vadis od Henryka Sienkiewicza. Vystupuje aj v knihe Pro koho krev od českej spisovateľky Jarmily Loukotkovej.
