Marcus Aurelius

Z Wikipédie

Marcus Aurelius alebo Markus Aurélius, celým menom Marcus Aurelius Antoninus (* 26. apríl 121, Rím – † 17. marec 180, Viedeň (Vindobona)) bol rímsky cisár a filozof (prezývaný „filozof na tróne“), predstaviteľ mladšieho stoicizmu.

[úprava] Cisár

Bol posledným z tzv. adoptovaných cisárov. Bojoval s Partmi, Markomanmi a Kvádmi, s poslednými aj na Slovensku. Prenasledoval kresťanov - za jeho vlády došlo dvakrát k perzekúciám kresťanov (okolo 167 a okolo 177).

Vládol Rímu v období, kedy sa už začal prejavovať jeho hospodársky úpadok. Príjmy pokladnice nestačili na udržiavanie veľkej armády a rozsiahlej byrokracie, nutnej k spravovaniu tak veľkého impéria. Marcus Aurelius, aby vôbec mohol viesť vojnu proti Markomanom, musel dať do dražby odznaky cisárskej moci, zlaté poháre a drahokamy s cisárskeho pokladu.

Na vojenskej výprave, ktorú viedol už so svojím synom Commodom ako spolucisárom a ktorú zobrazuje napríklad úvodná časť filmu Gladiátor, prenikli jeho vojská až k Trenčínu (Laugaricio), kde prezimovali v zime 179-180.

Časť svojej knihu Myšlienky k sebe samému Aurelius napísal na Slovensku, niekde pri Hrone.

[úprava] Filozofia

Na filozofické myslenie Marca Aurelia malo vplyv najmä čítanie Epikteta.

Približne v poslednom desaťročí svojho života po grécky napísal 12 kníh filozofických meditácií TA EIS HEAUTON (Hovory/Myšlienky k sebe samému).

Vesmír je podľa Marca Aurelia veľkým štátom, v ktorom je najvyšším zákonom božská prozreteľnosť. Človek ako rozumná bytosť má pochopiť jej zámery a spolupracovať s ňou. Vo vesmíre sa nemôže diať z hľadiska celku nič zlého. Neustála zmena, vznik a zánik jednotlivých bytostí patrí k prirodzenému chodu vesmíru, takže len obmedzený ľudský pohľad môže považovať smrť za zlo. S nesmrteľnosťou duše a posmrtnými trestami jeho filozofia neráta.