Ernest Lawrence

Z Wikipédie

Tento článok si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality! Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohoto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje pravopisné alebo iné chyby. Prosím opravte a vylepšite tento článok. Po úprave článku môžete odstrániť túto poznámku. Viac informácií nájdete v článku Ako upravovať stránku.

Tento článok potrebuje doplniť odkazy na ostatné články. Prosím upravte tento článok podľa návodu na Wikipédia:Príručka/Odkazy. Prosím odstránte túto šablónu po pridaní odkazov.

Ernest Orlando Lawrence (* 8. august 1901 – † 27. august 1958) bol americký fyzik a laureát Nobelovej ceny známy pre vynájdenie, využitie a vylepšenie cyklotrónu (urýchľovač častíc) na začiatku roku 1929, a jeho neskoršiu prácu pri získavaní izotopov uránu pre projekt Manhattan. Dlhú dobu spolupracoval ako profesor fyziky na Kalifornskej Univerzite.

Narodil sa v Cantone, Južnej Dakote, USA. Navštevoval fakultu sv. Olafa v Minnesote, ale po prvom roku prestúpil na Univerzitu Južnej Dakoty(University of South Dakota). V roku 1922 získal bakalársky titul. Titul Ph.D. vo fyzike získal na Yalskej Univerzite v roku 1925. Zostal na Yalskej univerzite ako výskumník na fotoelektrický efekt. V roku 1927 sa stal pomocným profesorom.

V roku 1928 bol ustanovený spolupracujúcim profesorom fyziky na Kalifornskej univerzite v Berkeley a dva roky sa stal profesorom, najmladším v histórii tejto univerzity. Tu získal prezývky "Atom Smasher"(drvič atómov) a "muž, ktorý má kľúč od atómovej energie. "Chcel robiť veľkú fyziku, prácu, ktorá môže byť uskutočnená len vo veľkom rozsahu a s množstvom pracujúcich ľudí", povedal Herbert York, prvý riaditeľ Lawrenceovho laboratória v Livermore (Lawrence Livermore laboratory).

Vynález, ktorý priniesol Lawrenceovi medzinárodnú slávu začal ako skica na kuse papiera. Jedného večera sediac v knižnici, Lawrence narazil na článok v časopise a zaujal ho jeden z diagramov, ktorý znázorňoval, ako vyrobiť vysokoenergetické častice potrebné na rozloženie atómov pomocou za sebou nasledujúcich malých tlakov. Lawrence povedal svojím kolegom, že našiel spôsob na získanie častíc s veľmi vysokou energiou bez použitia vysokého napätia.

Prvý model Lawrenceovho cyklotrónu bol vyrobený z drôtu a tesniaceho vosku a stál možno celkovo 25 dolárov. A fungovalo to: ked Lawrence pustil 2 000 voltov do je ho provizórneho cyklotrónu, dostal 80 000 voltové strely krúžiace dookola. Svojimi čoraz väcšími strojmi, bol Lawrence schopný poskytnúť rozhodujúcu výbavu potrebnú na jeho pokusy vo vysokoenergetickej fyzike. Okolo tohoto zariadenia Lawrence postavil jeho radiačné laboratórium (Radiation Laboratory), ktoré sa stalo jedným z popredných laboratórií na výskum fyziky. V roku 1934 získal patent na cyklotrón, ktorý pridelil Výskumnej Spoločnosti (Research Corporation).

V roku 1936 sa stal riaditel univerzitného radiačného laboratória (University's Radiation Laboratory) kde pracoval až do svojej smrti.

V novembri 1939 bol Lawrence ocenený Nobelovou cenou za fyziku za jeho prácu na cyklotróne. Keďže bola vojna, ceremónia sa konala v Berkeley v Kalifornii.

Obrovské (calutron) zariadenia vytvorené v Lawrenceovom laboratóriu boli použité v Zóne X (Site X) počas druhej svetovej vojny na vyčistenie uránu do prvej atómovej bomby. Počas druhej svetovej vojny, Lawrence dychtivo pomáhal pri americkom výskume možnosti vyrobiť zbraň na základe štiepenia atómu. Jeho Radiačné laboratórium (Radiation Laboratory) sa stalo jedným z hlavných miest vojnového jadrového výskumu. Bol to práve Lawrence, kto uviedol J. Roberta Oppenheimera do toho, čo sa neskôr stalo projektom Manhattan. Skorý šampión elektromagnetickej separačnej metódy na obohatenie uránu, Lawrence vyrobil jeho (calutrons) - špeciálne formy spektometrov hmoty - pre masívne zariadenia na čistenie uránu v Oak Ridge v Tennesee.

Po vojne, Lawrence viedol rozsiahle kampane za vládne sponzorstvo veľkých vedeckých programov. Bol mocný zástupca "veľkej vedy" s jeho požiadavkami na veľké mašiny a veľké peniaze.

V júli 1958 ho prezident Eisenhower poslal do Ženevy do Švajčiarska aby prerokoval zastavenie jadrových testov so Sovietskym zväzom. Lawrence v Ženeve ochorel a bol donútený vrátiť sa do Berkeley. Zomrel o mesiac neskôr v Palo Alto v Kalifornii.

23 dní po jeho smrti, regenti kalifornskej univerzity odsúhlasili aby Lawrence Livermore laboratory a Lawrence Berkeley Laboratories niesli jeho meno.

pozn. obrazky