Konštantín Filozof
Z Wikipédie
| Konštantín Filozof | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 827 Solún, Grécko |
| Úmrtie | 14. február 869 Rím, Taliansko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Konštantín Filozof (gr. Κωνσταντίνος ο Φιλόσοφος), tesne pred smrťou asi prijal rehoľné meno Cyril (gr. Κύριλλος), (* 827, Solún, Grécko – † 14. február 869, Rím) bol byzantský filozof, teológ, misionár, jazykovedec, prekladateľ a hymnograf, zakladateľ slovanského písomníctva, brat Metoda.
Obsah |
[úprava] Životopis
Bol synom vysokého štátneho úradníka (drungaria) Leóna. Jeho rodičmi boli pravdepodobne Grék a macedónska Slovanka, ale nie je to isté. V mladosti stratil otca, vďaka podpore cisárskeho dvora získal v Konštantínopole vyššie vzdelanie. Po ukončení štúdií na carihradskej univerzite bol menovaný chartofylakom (knihovníkom a v podstate tajomníkom) konštantinopolského patriarchu, potom prednášal filozofiu na univerzite v Konštantinopole a neskôr odišiel na kratšiu dobu do kláštora. Bol popredným členom Fótiovho intelektuálneho kruhu. V rokoch 861 - 862 sa zúčastnil byzantského diplomatického posolstva k Chazarom, 863 ho spolu s bratom Metodom byzantský cisár Michal III. poveril misiou na Veľkú Moravu. Franským kňazom sa nepáčilo, že sa snažili vymaniť krajinu spod ich vplyvu, a tak ich obvinili z heretického učenia, na čo sa obaja bratia vybrali do Ríma. Zastavili sa u kniežaťa Koceľa, ktorí im dal na výchovu svojich žiakov. V Ríme dosiahol u pápeža Hadriána II. schválenie slovanskej liturgie. Po návrate z Ríma sa s podlomeným zdravím utiahol do kláštora a prijal rehoľné meno Cyril. Onedlho však zomrel a bol pochovaný v chráme sv. Klimenta.
[úprava] Dielo
Konštantín ešte v Byzancii zostavil prvé slovanské písmo hlaholiku. Spolu s bratom Metodom preložil niektoré základné a najčastejšie používané texty. Po príchode na Veľkú Moravu založil nižšie a vyššie školstvo, venoval sa duchovenstvu a organizoval cirkevný život, no tiež budoval štátny poriadok. Svoje diela písal často najprv v gréčtine, až potom ich prekladal do hlaholiky. Vo svojom najznámejšom diele Proglase poukazuje na vzájomné prepojenie vzdelanosti a pravej zbožnosti, a taktiež vysvetľuje potrebu zrozumiteľnosti textov.
[úprava] Preklady do hlaholiky
- Nový zákon
- Breviár
- Žaltár
- Zakon sudnyj ljudem
[úprava] Vlastné diela
- Proglas, 110 veršová báseň, prvá slovanská báseň vôbec, ktorá tvorí predslov k prekladu evanjelia.
- Pochvala na počesť sv. Gregora Naziánskeho, oslava jeho obľúbeného cirkevného otca
- Kánon, veršované dielo na počesť sv. Dimitra Solúnskeho (autorom je možno jeho brat Metod)
- Abecedná modlitba, prípravná modlitba kňaza pred klásaním avanjelia
- Modlitba pred smrťou
- Hádanie o pravej viere so Židmi, dišputa; náučné teologické dielo (nezachované)
- Napísanie o pravej viere, dišputa; náučné teologické dielo (nezachované)
- Reči o prenesení ostatkov preslávneho Klimenta, dielo známe aj ako Chersonská legenda
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
[úprava] Literatúra
- Svätí Cyril a Metod , Ján Hnilica, Alfa, Bratislava, 1990, ISBN 80-05-00707-8
| Svätí Sedempočetníci |
|---|
| Svätý Metod | Svätý Cyril | Svätý Gorazd | Svätý Kliment (Ochridský) | Svätý Naum (Ochridský) | Svätý Sáva (Sedempočetník) | Svätý Angelár |
| Slovenskí svätci a blahoslavení |
|---|
| Svätý Metod | Svätý Cyril | Svätý Gorazd | Svätý Mojsej Uhrín | Svätý Bystrík | Svätý Svorad | Benedikt pustovník | Maurus | Svätá Alžbeta Uhorská | Svätí košickí mučeníci | Marek Križin | Štefan Pongrác | Melichar Grodecki | Pavol Peter Gojdič | Dominik Metod Trčka | Zdenka Schelingová | Vasiľ Hopko |
