Červená krvinka
Z Wikipédie
Červené krvinky alebo erytrocyty sú druh krvných teliesok a predstavujú jednu z najšpecializovanejších a zároveň najjednoduchších buniek.
[úprava] Morfológia a základné údaje
Majú všeobecne okrúhly až elipsovitý tvar, u cicavcov bikonkávny (sú v strede preliačené). Erytrocyty cicavcov neobsahujú jadro ani väčšinu ostatných bunkových organel. Červené krvinky rýb, obojživelníkov, plazov a vtákov majú jadro. Majú diskovitý tvar, ktorý zväčšuje ich povrch a teda i kontaktnú plochu na výmenu plynov - kyslíka a oxidu uhličitého.
Veľkosť červených krviniek je druhovo rozdielna a do istej miery kolíše aj u toho istého jedinca. Z cicavcov má najväčšie erytrocyty ťava (10,5 µm) a mrož (10 µm). Najmenšie erytrocyty má kabar pižmový (Moschus moschiferus) 2,5 µm. Červené krvinky človeka majú veľkosť 7,2 µm.
Obsahujú 60% vody, 40 % sušiny. Ich najdôležitejšou súčasťou je hemoglobín, ktorý tvorí 90-95 % ich sušiny.
Počet erytrocytov je u jednotlivých živočíšnych druhov rozdielny a približne závisí od veľkosti krviniek (čím sú väčšie, tým ich je menej). U človeka: U mužov 5 × 1012 v litri, u žien 4 × 1012 v litri.
Červené krvinky vznikajú v kostnej dreni z proerytroblastov a zanikajú v pečeni a slezine. Červené krvinky človeka žijú priemerne 120 dní a obnovia sa 3 krát za rok. Ich počet je určuje vonkajšie prostredie, nadmorská výška, stres.
[úprava] Funkcia
Hlavnou úlohou červených krviniek je prenos kyslíka z pľúc do tkanív a oxidu uhličitého z tkanív do pľúc. Kyslík sa v pľúcach viaže na hemoglobín (150g/l u mužov, 140g/l u žien). Vzniká oxyhemoglobín. V tkanivách sa kyslík uvoľňuje a na hemoglobín sa viaže oxid uhličitý (vzniká karboxyhemoglobín). Hemoglobín má schopnosť viazať aj oxid uhoľnatý (CO). Tak vzniká karbonylhemoglobín. CO sa na hemoglobín viaže oveľa ľahšie a pevnejšie ako kyslík, čo môže viesť až k smrti.
K tvorbe hemoglobínu je potrebné železo (Fe). To sa využíva zo starých rozpadnutých erytrocytov. Nedostatok železa spôsobuje chudokrvnosť.
