Pľúca

Z Wikipédie

Pľúca (lat. j. č. pulmo, mn. č. pulmones) sú orgán patriaci do dýchacej sústavy. Slúžia na výmenu kyslíka zo vzduchu a oxidu uhličitého z krvi počas dýchania.

[úprava] Ľudské pľúca

Ľudské pľúca sú rozdelené na ľavú a pravú časť. Ľavá časť sa skladá z dvoch a pravá z troch pľúcnych lalokov. Pľúca dospelého človeka sa skladajú z približne 300 miliónov alveol, ktoré spolu zaberajú plochu okolo 140 m².

Objem ľudských pľúc je priemerne 4 - 6 litrov. Je to ovplyvnené viacerými faktormi, ako napríklad telesná konštrukcia (vyšší ľudia majú obyčajne väčšie pľúca), telesná kondícia (športovci majú väčšie pľúca), alebo pohlavie (ženské pľúca sú o 20 – 25% menšie než mužské).

[úprava] Pľúca cicavcov

Pľúca cicavcov majú špongiovitú štruktúru. Pri dýchaní je do nich podtlakom nasávaný vzduch. Tento podtlak je vytváraný zväčšovaním objemu hrudníka, čo zabezpečujú medzirebrové svaly a bránica. Vzduch je do pľúc nasávaný cez hrtan, priedušnicu, priedušky a priedušničky až do alveol, ktoré sú obklopené kapilárami. Na tomto mieste sa difúziou do krvi dostáva kyslík a odvádza sa z nej oxid uhličitý.

[úprava] Umiestnenie

Pľúca sú umiestnené v hrudníku a sú chránené hrudným košom. Na povrchu pľúc sa nachádza tenká priľnavá blana, nazývaná popľúcnica (lat. pleura pulmonalis, alebo pleura visceralis). Na vnútornej strane hrudného koša sa nachádza podobná blana, ktorej hovoríme pohrudnica (lat. pleura parientalis). Medzi týmito blanami sa nachádza malé množstvo mazľavej tekutiny - pleurálnej tekutiny, ktorá zabezpečuje ich hladké vzájomné kĺzanie a zabraňuje jednoduchému oddeleniu. Ľavá strana pľúc je menšie ako pravá, čím vzniká priestor pre srdce.