Émile Zola

Z Wikipédie

Émile Zola
francúzsky spisovateľ
Narodenie	2. apríl 1840 Paríž, Francúzsko
Úmrtie	29. september 1902 Paríž, Francúzsko
Pozri aj Biografický portál

Émile Zola (* 2. apríl 1840, Paríž – † 29. september 1902, tamže) bol francúzsky spisovateľ, najvýznamnejší predstaviteľ naturalizmu. Zohral veľkú úlohu v Dreyfusovej afére.

[úprava] Životopis

Émile Zola, syn talianskeho inžiniera, staviteľa železníc Francesca Zolu a Émilie Aubertovej, rodenej de la Beauce pôvodom de la Beauce, sa narodil v Paríži. Rodina sa usadila v Aix-en-Provence a po smrti otca pocítila ťažké finančné problémy. V roku 1858 sa Zola vrátil do Paríža.

Na škole v Aix-en-Provence bol jeho spolužiakom Paul Cézanne. V roku 1859 dvakrát prepadol pri maturitách a keďže nechcel byť viac matke na ťarchu, opustil štúdiá aby si hľadal prácu.

V roku 1862 začal pracovať vo vydavateľstve Hachette ako radový zamestnanec. Napísal svoje prvé dielo a spolupracoval s literárnymi rubrikami vo viacerých novinách. Od roku 1866 sa poznal s maliarmi Édouardom Manetom, Camille Pissarrom, zoznámil sa so spisovateľmi bratmi Julesom a Edmondom de Goncourt.

Pripravoval projekt Rougon-Maquart, ktorý dokončil v roku 1893. V roku 1870 sa oženil s Alexandrine Mélay, v tom istom roku sa angažoval ako sekretár ľavicového poslanca Alexandra Glais-Bizoina.

Od roku 1873 sa spojil s Gustavom Flaubertom a Alphonsom Daudetom, stretol Joris-Karl Huysmansa, Paula Alexisa, Léona Henniquea a Guy de Maupassanta, ktorí sa stali vernými členmi Médanskych večerov, miestu blízko Poissy, kde si zaobstaral malý vidiecky dom, založený v roku 1878.

Stal sa členom prúdu naturalistov. Kolektívny význam týchto Večerov sa objavil až o dva roky neskôr. V roku 1886, Zolov priateľ Paul Cézanne sa mohol spoznať v osobe Clauda Lantiera, maliara zo Zolovho diela L’Oeuvre (Dielo). Publikovanie La Terre (Zem) vyvolalo polemiku: Manifeste des cinq poukázal na kritiku mladých naturalistických spisovateľov. V roku 1888 si zobral učiteľku Jeanne Rozerot, s ktorou mal dve deti. V roku 1890 sa mu nepodarilo vstúpiť do Francúzskej Akadémie.

V roku 1898 sa Zola angažoval v Dreyfusovej afére, publikoval v L’Aurore famózny otvorený list „J’accuse“ (Žalujem), v ktorom hájil nevinu kapitána Alfreda Dreyfusa a dal tak nový rozmer opakovanému procesu. Za svoju angažovanosť v procese hanobenia bol odsúdený na rok väzenia a prenasledovaný, preto odišiel do exilu v Londýne, aby sa vyhol väzbe. Po návrate publikoval v La Verité en marche články týkajúce sa tejto záležitosti.

29. septembra 1902 zomrel doma nešťastnou náhodou na otravu oxidom uhoľnatým.

Bol pochovaný na cintoríne Montmartre v Paríži, jeho pozostatky previezli do Panthéonu 4. júna 1908.

13. januára 1998 sa konala v parížskom Panthéone slávnosť. Élisabeth Guigou, poverená ministrom spravodlivosti, poslala pri príležitosti stého výročia publikovania „J’accuse“ (Žalujem) v L’Aurore, otvorený list prezidentovi republiky. Boli prednesené dva prejavy, prvým ministrom Lionelom Jospinom a čestným prvým prezidentom súdu pre zrušenie rozsudkov, Pierre Draiom na tému „úloha súdu pre zrušenie rozsudkov v odhaľovaní Dreyfusovej aféry“.

[úprava] Povedali o ňom

Cirkevných a vojenských súdnych tribunálov zložených z podlých pokrytcov sa dá za rok zostaviť milión a ešte mnohí zostanú, je však treba päť storočí, aby vyrástli taká Jeanne d´Arc alebo taký Zola. Mark Twain

[úprava] Dielo

Zolov podpis

La Confession de Claude (1865)
Tereza Raquinová (1867)
Madeleine Férat (1868)
Experimentálny román (1880)

Les Rougon-Macquart - veľký románový cyklus s podtitulom Prírodovedný a sociálny dejepis jednej rodiny za 2. cisárstva
- Šťastie Rougonovcov (1871)
- La Curée (1871–72)
- Brucho Paríža (1873)
- La Conquête de Plassans (1874)
- La Faute de l'Abbé Mouret (1875)
- Son Excellence Eugène Rougon (1876)
- Zabijak (1877)
- Príbeh lásky (1878)
- Nana (1880)
- Pot-Bouille (1882)
- Au Bonheur des Dames (1883)
- La Joie de vivre (1884)
- Germinal (1885)
- L'Oeuvre (1886)
- La Terre (1887)
- Le Rêve (1888)
- La Bête humaine (1890)
- Peniaze (1891)
- La Débâcle (1892)
- Doktor Pascal (1893)