Turňa (župa)

Z Wikipédie

Turniansky hrad

Turňa (po latinsky a po maďarsky: Torna, po nemecky: Tornau) je názov historického komitátu, stolice a župy Uhorského kráľovstva.

Obsah

1 Charakteristika
2 História
3 Centrum
4 Zaujímavosti
5 Národnosti

[úprava] Charakteristika

Turnianska župa ležala v juhovýchodnej časti dnešného Slovenska a severovýchodnej časti dnešného Maďarska. Turnianska župa bola jednou z najmenších v Uhorsku. V súčasnosti je to len názov príslušného regiónu.

[úprava] História

Turňa bola jedným z prvých komitátov v Uhorsku, ale postupne sa zredukovala na malé územie okolo rovnomennej rieky Turňa. Pravdepodobne jej súčasťou v počiatkoch Uhorska boli aj časti Boršodskej, Spišskej a Gemerskej stolice. Najneskôr v 12. storočí však už všetky tvorili samostatné kráľovské komitáty.

V r. 1882 sa Turnianska župa spojila s Abovskou župou a vznikla Abovsko-Turnianska župa. Rozloha župy v r. 1806 bola 594 km².

Delila sa na dva slúžnovské okresy:

horný (Processus primus), prevažne na Slovensku
dolný (Processus superior), prevažne v Maďarsku

V súčasnosti je územie slovenskej časti bývalej Turnianskej župy súčasťou okresov Rožňava a Košice-okolie v Košickom kraji, maďarská časť je súčasťou župy Borsod-Abaúj-Zemplén,(slovensky:Boršód-Abov-Zemplín).

[úprava] Centrum

Centrom Turnianskej župy bol Turniansky hrad, neskôr sa jej centrum presunulo do mesta Turňa nad Bodvou.

[úprava] Zaujímavosti

Turniansky hrad (zrúcanina, 375 m n.m.), na krasovom vrchu, vybiehajúcom zo Zádielskej planiny na juh ponad Turniansku kotlinu. Hrad je nad mestom Turňa nad Bodvou, 5 km od hranice s Maďarskom. Vznikol asi v 13. storočí po tatárskych vpádoch, rodine Tornayovcov patril do r. 1406.

Po vymretí rodu Tornayovcov, hrad krátko vlastnil Štefan Šafár z Branča (1409), od ktorého hrad získali Bebekovci. Okolo r. 1448 ho obsadili Jiskrove vojská.

Imrich Zápoľský kúpil hrad v r. 1476, jeho rodina vlastnila hrad až do r. 1531. V r. 1540-50 bol hrad rekonštruovaný ako súčasť protitureckej obrany (vtedy pohraničný hrad na hraniciach s Osmanskou ríšou). R. 1652 obsadený Turkami.

Počas stavovského povstania, vedeného Thökölym ho dal generál Schultz r. 1685 zbúrať. V súčasnosti sú snahy na jeho obnovu. Dodnes sa zachovali len múry jednotlivých objektov a nohavicová strieľňa.

[úprava] Národnosti

Obyvateľstvo Turnianskej stolice bolo prevažne maďarské, Slováci žili r. 1773 v Bódvaszilaši, Dvorníkoch, Hačave, Szine, Szögligete, Turni nad Bodvou, Turnianskom sv. Andrejovi a Žarnove. Aj v súčasnosti je toto územie prevažne maďarského rázu.

Pozri tiež: Abovsko-Turnianska župa

Župy v Uhorskom kráľovstve v roku 1910

Slovenské regióny
Abov (Košice a okolie) \| Bratislava a okolie \| Dolná Nitra \| Dolný Zemplín \| Gemer \| Hont \| Horehronie \| Horná Nitra \| Horné Považie \| Horný Zemplín \| Kysuce \| Liptov \| Novohrad (Poiplie) \| Orava \| Zvolensko-Podpoľanie \| Podunajsko \| Stredné Považie \| Spiš \| Šariš \| Tekov (Dolné Pohronie) \| Tatry \| Turiec \| Trnava a okolie (Dolné Považie) \| Záhorie \| Zamagurie
Bývalé slovenské župy
Abovsko-turnianska \| Bratislavská \| Gemersko-malohontská \| Hontianska \| Komárňanská \| Liptovská \| Mošonská \| Nitrianska \| Novohradská \| Oravská \| Ostrihomská \| Rábska \| Spišská \| Šarišská \| Tekovská \| Trenčianska \| Turčianska \| Užská \| Zemplínska \| Zvolenská
Pozri tiež: Historické župy na Slovensku