Historické župy na Slovensku
Z Wikipédie
Tento článok sa zaoberá vývojom komitátov, stolíc a žúp na území Slovenska.
[úprava] Moderné názvoslovie
V slovenskej historiografii existuje dvojitá terminológia ohľadom tejto problematiky:
- 1. skupina historikov hovorí o župách v celom ich vývoji od založenia po rok 1918 (napr. prof. Sedlák a.i.)
- 2. skupina historikov rozlišuje 3 termíny podľa charakteru týchto územných celkov:
- do 13./14. storočia hovoríme o (kráľovských) komitátoch
- od 13./14 storočí do roku 1849 hovoríme o (šľachtickej) stolici
- pre roky 1849- 1928 a 1940-1945 hovoríme o (štátnych) župách
Prechod od komitátov k stoliciam prebehol v každej župe v inom čase.
[úprava] Členenie žúp
Jednotlivé stolice (župy) sa na Slovensku od 15. stor. do roku 1922 (s prestávkami v druhej polovici 19. stor.) ďalej členili na tzv. slúžnovské okresy (zvyčajne štyri).
[úprava] Dejiny žúp na území Slovenska
[úprava] Komitáty (10. - 13./14. stor.)
Pozri aj:Komitát
Komitáty v Uhorsku začali vznikať postupne pravdepodobne od konca 10. storočia za vlády Gejzu a/alebo prvého uhorského kráľa - Štefana I.(1000-1038) .
Na Slovensku okolo roku 1000 pravdepodobne už existovali tieto komitáty:
- Bratislavský
- Mošonský
- Rábsky
- Komárňanský
- Ostrihomský
- Nitriansky
- Novohradský (vrátane neskoršieho Hontu)
- Turniansky
Ďalšie komitáty vznikali približne takto:
- na začiatku 11. storočia: Tekovský komitát, Zemplínsky komitát, komitát „comitatus Novi Castri“ (neskorší Abov, Šariš a Heveš)
- v 11. storočí: Hontiansky (vyčlenením z Novohradského) a Užský komitát
- koncom 11. stor.: Trenčiansky komitát, Gemerský komitát (vznikol najneskôr začiatkom 12. stor.)
- v 12. stor.: Zvolenský komitát (vrátane neskoršej Liptovskej, Oravskej a Turčianskej stolice)
- v druhej polovici 12. storočia: Spišský komitát
- v prvej polovici 13. storočia: Šarišský komitát (vyčlenením z komitátu Novi Castri)
- v druhej polovici 13. storočia: Abovská stolica (nový názov pre komitát Novi Castri)
- v prvých desaťročiach 14. storočia: Liptovská a Turčianska stolica (vyčlenením zo Zvolenského komitátu, ktorý sa tým zmenil na stolicu)
- v druhej polovici 14. storočia: Oravská stolica (vyčlenením zo Zvolenského komitátu)
Okrem toho ešte existovalo množstvo malých tzv. pohraničných komitátov, ktorých úlohou bolo chrániť hranice (na Slovensku napr. Hlohovec). Zanikli spolu so vznikom stolíc.
[úprava] Stolice (13./14. storočie - 1849)
Pozri aj:Stolica
V 13. storočí postupne moc kráľov upadla a kráľovské komitáty sa postupne začali meniť na šľachtické stolice. Premena komitátov na stolice prebiehala na Slovensku takto:
- do konca 13. stor.: Abov, Bratislava, Gemer, Hont, Komárno, Novohrad, Ostrihom, Zemplín
- okolo 1300: Spiš, Turňa
- začiatkom 14. stor: Uh
- prvá polovica 14. stor.: Nitra, Šariš, Tekov, Trenčín, Liptov (osamostatnenie), Turiec (osamostatnenie), Zvolen
- druhá polovica 14. stor.: Orava (osamostanenie)
Hranice stolíc sa ustálili v 15. storočí. Na Slovensku existovalo od 14. stor. do roku 1802 (s výnimkou 1785 - 1790) týchto 21 stolíc:
- Abovská
- Bratislavská
- Gemerská
- Hontianska
- Komárňanská
- Liptovská
- Mošonská
- Nitrianska
- Novohradská
- Oravská
- Ostrihomská
- Rábska
- Spišská
- Šarišská
- Tekovská
- Trenčianska
- Turčianska
- Turnianska
- Užská
- Zemplínska
- Zvolenská
V r. 1802 bol Malohont definitívne (pretým v r. 1786-1790 počas tzv. jozefínskych reforiem cisára Jozefa II.) odčlenený od Hontianskej stolice (od ktorej ho však delilo územie Novohradskej stolice) a zlúčený spolu s Gemerskou stolicou do Gemersko-Malohontskej stolice.
Okrem stolíc mali v Uhorsku špeciálny štatút aj niektoré mestá či provincie. Na Slovensku to boli v novoveku najmä:
- na Spiši
- Slobodné kráľovské mestá a banské mestá (väčšinou na území dnešného Slovenska), ktorých zoznam sa stále menil (v 19. stor. z nich sčasti vznikli tzv. municipiálne mestá).
[úprava] Jozefínska reforma (1785 - 1790)
Hranice stolíc a ich funkcia boli značne zmenení v rámci tzv. jozefínskych reforiem v roku 1785 (zmena šlachtických stolíc na moderné štátne stolice), no už roku 1790 uhorská šľachta Viedeň donútila k návratu k systému spred roka 1785.
[úprava] Župy (1849 - 1945)
Pozri aj: Župa (Uhorsko po roku 1849)
[úprava] Prvé provizórium (1849 - 1850)
Boli zachované hranice bývalých stolíc
[úprava] Druhé, tzv. Geringerovo, provizórium (13. 9. 1850 – 18. 1. 1853)
Na Slovensku sa Nitrianska župa nahradila Hornonitrianskou a Dolnonitrianskou župou a spojila sa Abovská a Turnianska župa. K Dolnonitrianskej župe pribudli ešte Bánovský slúžnovský okres od Trenčianskej stolice a Osliansky slúžnovský okres od Tekova. Časti Komárňanskej, Ostrihomskej a Rábskej župy na ľavom brehu Dunaja boli spojené do Komárňanskej župy (aj spolu s komárňanským predmostím na pravom brehu Dunaja).
Vznikli teda tieto župy na území Slovenska:
- Abovsko-turnianska
- Bratislavská
- Dolnonitrianska
- Hornonitrianska
- Gemerská
- Hontianska
- Komárňanská
- Liptovská
- Mošonská
- Novohradská
- Oravská
- Rábska
- Spišská
- Šarišská
- Tekovská
- Trenčianska
- Turčianska
- Užská
- Zemplínska
- Zvolenská
[úprava] Tzv. definitívum (1853 – 1860)
Oravská a Turčianska župa boli spojené do Oravsko-tučianskej župy. Inak došlo len k malým zmenám.
[úprava] Prechodné obdobie (1860 – 1867)
Postupný návrat k stavu z roku 1848.
[úprava] Zmodernizované staré stolice (1867-1918)
Hranice žúp boli opäť zmenené na stav z r. 1848, aj keď drobné zmeny v priebehu hraníc zostali zachované.
- 1877: K Hontianskej župe bola pripojená Krupina, ktorá dovtedy bola slobodným kráľovským mestom
- 1882: Podľa zák. článku LXIII uhorského snemu z r. 1881 sa upravili hranice Abovskej (pridané Ťahanovce), Hontianskej (Kráľovce), Nitrianskej (Kostoľany pod Tríbečom), Novohradskej, Spišskej (Štós pripojený k Abovsko-Turnianskej), Šarišskej (pribudli Kráľovce, Fijaš, Ruská Voľa, Hermanovce atď.), Tekovskej (Neverice, Ladice), Užskej (Zbudza), Zemplínskej (Malý Kazimír, Byšta) a Zvolenskej župy. V tom istom roku bola Turnianska župa pripojená k Abovu a vznikla Abovsko-turnianska župa a Lipovník a ďalšie štyri dediny Turnianskej župy boli pripojené ku Gemersko-malohontskej župe.
- 1884: došlo ešte k drobným zmenám hraníc Bratislavskej (pridané ľavobrežné Dechtice), Abovskej, Nitrianskej a Zemplínskej župy.
Pôvodný počet slúžnovských okresov v každej župe (4) sa upravil podľa potrieb každej župy a ich hranice sa stanovili tak, aby sa čo najviac stali rýchlo dostupnými obyvateľom v ich rozsahu.
Na území Slovenska bolo po roku 1882 11 celých žúp (Bratislavská, Nitrianska, Tekovská, Trenčianska, Turčianska, Oravská, Liptovská, Zvolenská, Spišská, Gemersko-malohontská., Šarišská), väčšia časť 6 žúp (Komárňanská, Hontianska, Novohradská, Abovsko-turnianska, Zemplínska a Užská) a iba niekoľko obcí z troch žúp (Ostrihomská, Rábska, Mošonská).
Nasledujúca tabuľka ukazuje župy na území Slovenska v rokoch 1884 - 1918:
Od konca 19. storočia navyše V Uhorsku existovali municipiálne mestá, ktoré boli viac-menej na úrovni žúp. Na Slovensku to boli tieto štyri mestá:
- Banská Belá a Banská Štiavnica (jedno municipiálne mesto)
- Bratislava
- Komárno
- Košice
[úprava] Česko-Slovensko (1918-1922)
Po vzniku Česko-Slovenska župy na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi zostali v nezmenenom tvare a z veľkej časti s nezmenenými funkciami. Výnimku tvorili župy na južnom Slovensku - Rábska, Ostrihomská s Komárňanská - ktoré boli zlúčené do Komárňanskej župy, pretože z veľkej časti ležali v Maďarsku a župa Užská na východe, ktorej slovenská časť bola roku 1919 spojená so Zemplínskou župou (zvyšok Užskej župy ostal v Podkarpatskej Rusi). V súvislosti s hraničným sporom s Poľskom došlo aj k menším úpravám hraníc Oravy a Spiša.
Župné usporiadanie však bolo v novovzniknutom Česko-Slovensku len dočasným riešením. Župy mali značne potlačené svoje samosprávne funkcie a všetka moc bola sústredená do rúk vládou menovaného župana.
Na Slovensku v tomto období existovali tieto župy:
- Bratislavská
- Nitrianska
- Trenčianska
- Komárňanská
- Tekovská
- Turčianska
- Oravská
- Liptovská
- Zvolenská
- Hontianska
- Novohradská
- Gemersko-malohontská
- Spišská
- Abovsko-turnianska
- Šarišská
- Zemplínska
[úprava] Česko-Slovensko - Veľžupy (1923- 1928)
Rozdelenie územia Slovenska bolo 01.01.1923 opäť zreorganizované, pôvodné župy zanikli a vzniklo šesť nových žúp (neoficiálne nazývaných veľžupy):
- Bratislavská
- Nitrianska
- Považská
- Pohronská
- Podtatranská
- Košická.
V Česku mali byť župy pôvodne tiež zavedené, ale nakoniec neboli, lebo by vo viacerých mali prevahu Nemci. V Podkarpatskej Rusi existovali až do roku 1928 pôvodné uhorské župy, čiže tzv. veľžupy boli v Česko- Slovensku zavedené čisto len na území Slovenska.
[úprava] Česko-Slovensko (1928 - 1939 a 1945-1949)
V r. 1928 župné usporiadanie Slovenska a Podkarpatskej Rusi definitívne zaniklo a bolo nahradené krajinským usporiadaním (po česky zemské zřízení), pričom Slovensko tvorilo jednotnú Slovenskú krajinu. Toto zriadenie na Slovensku zaniklo roku 1939, ale bolo nakrátko obnovené po vojne v rokoch 1945-(31.1.)1949.
[úprava] Slovensko (1940 - 1945)
V prvej Slovenskej republike boli znovu vytvorené župy. Existovali tieto župy:
- Bratislavská
- Trenčianska
- Nitrianska
- Pohronská
- Tatranská
- Šarišsko-zemplínska
Abovsko-Turnianska | Aradská župa | Báčsko-bodrocká župa | Baraňská župa | Békešská župa | Berežská župa | Bihárska župa | Boršodská župa | Brašovská župa | Bratislavská | Bystricko-nasodská župa | Čanadská župa | Čická župa | Čongrádska župa | Dolnobelehradská župa | Fogarašská župa | Gemersko-Malohontská | Hajducká župa | Háromsecká župa | Hevešská župa | Hontianska | Huňadská župa | Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa | Klužská župa | Komárňanská | Krašovsko-Severinská župa | Liptovská | Malokykulská župa | Marmarošská župa | Marušsko-turdská župa | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Pešťsko-pilišsko-šoltsko-malokumánska župa | Rábska | Sabolčská župa | Satumarská župa | Sibiňská župa | Solnocko-dobocká župa | Spišská | Stoličnobelehradská župa | Šalajská župa | Šarišská | Šomodská župa | Šopronská župa | Temešvárska župa | Tekovská | Tolnianska župa | Torontálska župa | Trenčianska | Turdsko-araňošská župa | Turčianska | Udvarheľská župa | Ugočská župa | Užská | Veľkokykulská župa | Vesprémska župa | Zalianska župa | Zemplínska | Zvolenská | Železná župa/Vášska župa
Chorvátsko-Slavónsko:
Bjelovarsko-križevatská župa | Licko-krbavská župa | Modrušsko-skorjecká župa | Požecká župa | Sriemska župa | Varaždínska župa | Virovitická župa | Záhrebská župa | Mesto Rijeka (Fiume)
|
![]() |
---|---|
Abov (Košice a okolie) | Bratislava a okolie | Dolná Nitra | Dolný Zemplín | Gemer | Hont | Horehronie | Horná Nitra | Horné Považie | Horný Zemplín | Kysuce | Liptov | Novohrad (Poiplie) | Orava | Zvolensko-Podpoľanie | Podunajsko | Stredné Považie | Spiš | Šariš | Tekov (Dolné Pohronie) | Tatry | Turiec | Trnava a okolie (Dolné Považie) | Záhorie | Zamagurie |
|
|
![]() |
Abovsko-turnianska | Bratislavská | Gemersko-malohontská | Hontianska | Komárňanská | Liptovská | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Rábska | Spišská | Šarišská | Tekovská | Trenčianska | Turčianska | Užská | Zemplínska | Zvolenská |
|
Pozri tiež: Historické župy na Slovensku |