Trenčín (župa)

Z Wikipédie

Trenčianska župa
Erb	Mapa
Poloha župy v Uhorsku
Základné údaje (Stav v roku 1910)
Rozloha:	4456 km²
Počet obyvateľov:	310437 obyvateľov
Hustota obyvateľstva:	69,7 obyvateľ(ov)/km2
Centrum:	Trenčín
Súčasné krajiny:	Slovensko
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie:	Slováci 91,7% Maďari 4,3% Nemci 2,9%
Náboženské zloženie:	Rímskokatolícke 87,4% Evanjelické a.v. 8,8% Židovské 3,5%

Trenčianska župa/stolica, Trenčiansky komitát (po latinsky: comitatus Trentsiniensis/Trenchiniensis, po maďarsky: Trencsén (vár)megye a po nemecky: Trentschiner Gespanschaft/Komitat) bol jedným z komitátov, stolíc a žúp Uhorského kráľovstva a potom krátko Česko-Slovenska.

Obsah 1 Charakteristika 2 Centrum 3 Rody vládnucich županov 4 História 5 Národnosti 6 Okresy

[úprava] Charakteristika

Trenčianska župa susedila s rakúskou krajinou Morava (od roku 1918 súčasť Česko-Slovenska) a s Poľskom (resp. v rokoch 1772 - 1918 s rakúskym Haličom) a uhorskými (od roku 1918 česko-slovenskými) župami Orava, Turiec a Nitra. Dominantnou riekou pretekajúcou župou bol Váh. Rozloha župy v roku 1910 bola 4456 km². V súčasnosti sa pre zodpovedajúci región používa pomenovanie Považie a pre jeho severnú časť Kysuce.

[úprava] Centrum

Administratívnym centrom stolice bol Trenčiansky hrad a od prvej polovice 17. storočia mesto Trenčín.

[úprava] Rody vládnucich županov

Medzi najznámejších županov patrí Matúš Čák Trenčiansky. V novoveku stáli na čele stolice príslušníci rodu Ilešházi (Illésházy).

[úprava] História

Trenčiansky komitát sa stal súčasťou Uhorského kráľovstva pravdepodobne za vlády uhorského kráľa Ladislava I. (1077-1095). Územie bolo možno krátko súčasťou Českého a potom Poľského kráľovstva. Komitát nadviazal na starší územný celok castellania Trecen.

Začiatkom 13. storočia vznikla šľachtická (zemianska) stolica. Do roku 1430 existoval na severe komitátu samostatný Bystrický komitát (comitatus Biztriciensis), neskôr sa volal Žilinský (comitatus Ziliniensis) a Strečniansky (comitatus Strechyn). Pre slabosť tamojšej šľachty sa však nezmenil na samostatnú stolicu, ale stal sa súčasťou Trenčianskej stolice.

Do roku 1330 existovala na severe aj Varínska provincia, ktorá však po smrti magistra Donča (bolo to jeho panstvo) taktiež zanikla.

Trenčianska stolica sa od začiatku delila na štyri slúžnovské okresy: Záhorský (Processus Zahorja), Horný (Processus superior), Stredný (Processus medius) a Dolný (Processus inferior). Od 18. storočia mala stolica sedem slúžnovských okresov; pribudli rozdelením Stredného a Horného okresu Prvý stredný, Druhý stredný, Prvý horný, Druhý horný a Tretí horný. Začiatkom 19. storočia sa ich počet zredukoval na päť: Žilinský, Považskobystrický, Stredný, Dolný a Záhorský.

V roku 1918 sa Trenčianska župa stala súčasťou Česko-Slovenska (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920). Trenčianska župa existovala v nezmenených hraniciach do 31.12.1922, od 01.01.1923 do roku 1928 bola súčasťou Považskej župy a malé časti súčasťou Bratislavskej a Nitrianskej. V rokoch 1940-1945 existovala Trenčianska župa, no bola o čosi väčšia. V súčasnosti je územie bývalej župy súčasťou Trenčianskeho a Žilinského kraja.

Významnými centrami kultúrneho a vzdelanostného života boli Trenčín a Žilina.

[úprava] Národnosti

Obyvateľstvo Trenčianskej stolice bolo prevažne slovenskej národnosti, sever stolice obývali aj Gorali, ktorí sa však považovali prevažne za Slovákov.

[úprava] Okresy

V roku 1910 bola župa rozdelená do týchto slúžnovských okresov:

• Trenčín
• Bánovce nad Bebravou
• Čadca
• Ilava
• Kysucké Nové Mesto
• Bytča
• Púchov
• Považská Bystrica
• Žilina

• Mestá so zriadeným magistrátom:
  • Trenčín
  • Žilina

V súčasnosti je územie bývalej župy rozdelené do týchto regiónov a okresov:

• Kysuce
  • Čadca (celý okres)
  • Kysucké Nové Mesto (celý okres)
• Považie
  • Bánovce nad Bebravou (takmer celý okres)
  • Bytča (celý okres)
  • Ilava (celý okres)
  • Nové Mesto nad Váhom (1/3 okresu)
  • Považská Bystrica (celý okres)
  • Púchov (celý okres)
  • Trenčín (celý okres)
  • Žilina (celý okres)

Malé časti bývalej župy zasahujú aj do okresov Partizánske a Prievidza, ktoré sú súčasťou regiónu Ponitrie resp. Horná Nitra.

Slovenské regióny
Abov (Košice a okolie) | Bratislava a okolie | Dolná Nitra | Dolný Zemplín | Gemer | Hont | Horehronie | Horná Nitra | Horné Považie | Horný Zemplín | Kysuce | Liptov | Novohrad (Poiplie) | Orava | Zvolensko-Podpoľanie | Podunajsko | Stredné Považie | Spiš | Šariš | Tekov (Dolné Pohronie) | Tatry | Turiec | Trnava a okolie (Dolné Považie) | Záhorie | Zamagurie
Bývalé slovenské župy
Abovsko-turnianska | Bratislavská | Gemersko-malohontská | Hontianska | Komárňanská | Liptovská | Mošonská | Nitrianska | Novohradská | Oravská | Ostrihomská | Rábska | Spišská | Šarišská | Tekovská | Trenčianska | Turčianska | Užská | Zemplínska | Zvolenská
Pozri tiež: Historické župy na Slovensku