Sloboda slova
Z Wikipédie
Sloboda slova alebo aj sloboda prejavu je právo slobodne prejaviť vlastný názor, rovnako ako aj počúvať/sledovať názory ostatných. V dnešnej dobe slobodu slova chápeme širšie ako pôvodný termín, preto sa niekedy používa termín sloboda vyjadrovania sa.
 |
Tento článok na politickú tému je príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
Obsah |
[úprava] Európsky dohovor o ľudských právach a sloboda prejavu
Článok 10 - Sloboda prejavu
1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
2. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
[úprava] Príklady porušovania slobody slova na Slovensku
[úprava] Kauza Feldek vs. Slobodník
V roku 1992 D. Slobodník žaloval spisovateľa Ľ. Feldeka za verš „esesák sa objal s eštebákom“ v básni Dobrú noc, moja milá. Žiadal ospravedlnenie a úhradu nemajetkovej ujmy. Feldek najprv súd vyhral, ale v roku 1994 odvolací senát Najvyššieho súdu SR pod vedením J. Štefanka rozsudok prvostupňového súdu zrušil a zaviazal Ľ. Feldeka zaplatiť 250 tisíc Sk. Neskôr dovolací senát Najvyššieho súdu SR časť súdneho rozhodnutia týkajúcu sa básne a nemajetkovej ujmy zrušil, ale časť rozhodnutia o tom, že Ľ. Feldek sa má ospravedlniť, sa stala právoplatnou. Feldekov obhajca podal sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva do Štrasburgu a ten 12. júla 2001 vyniesol rozsudok v prospech Ľ. Feldeka. Feldek sa aj na základe tejto kauzy rozhodol presťahovať do Českej republiky.
Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldek proti Slovenskej republike
[úprava] Kauza Alexander Hrico
V súvislosti s predchádzajúcou kauzou vznikla kauza Alexander Hrico proti Slovenskej republike. Alexander Hrico bol šéfredaktorom týždenníka Domino fórum, v ktorom vyšiel článok Na Slovensku vládne absolútny právny chaos, ktorý obsahoval rozhovor s Feldekovým advokátom Valkom. Valko v ňom kritizoval rozhodnutie sudcu Štefanka a vyslovil názor, že Štefanko dospel k rozhodnutiu oveľa skôr ako vyniesol rozsudok. Štefanko zažaloval Hrica v občianskoprávnom konaní pre poškodenie dobrého mena. Slovenské súdy Hrica odsúdili. Hrico sa odvolal k Európskemu súdnemu dvoru, ktorý Hricovi vyhovel a priznal mu 1250 € za majetkovú ujmu, 1000 € za nemajetkovú ujmu a 780 € za súdne trovy.
Rozhodnutie v prípade Hrico proti Slovensku
[úprava] Kauza Marônek
Pán Marônek napísal list do denníka Smena a predsedovi vlády, ktorý sa neúspešne pokúšal získať do osobného vlastníctva štátny byt. Manželia, ktorých sa list týkal, pána Marônka žalovali pre ujmu na dobrom mene a slovenské súdy Marônka odsúdili na zaplatenie 200 000 Sk plus súdne trovy. Marônek sa na rozhodnutie slovenských súdov sťažoval na Európskom súdnom dvore, ktorý mu vo veci vyhovel. Rozhodnutie vo veci Marônek proti Slovenskej republike
[úprava] Návšteva Georga Busha na Slovensku a sloboda prejavu
Máme demokraciu, tak držte huby! - postrehy Eduarda Chmelára z návštevy
[úprava] Kauza Alexander Járay
Samosudkyňa Okresného súdu Košice I na verejnom zasadnutí rozhodla o nariadení ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou Košičanovi Alexandrovi Járayovi. Okresný prokurátor ho začal stíhať pre trestné činy výtržníctva a útoku na verejného činiteľa po tom, čo generálneho prokurátora nazval gangstrom. Ďalších ústavných činiteľov urážal vyhláseniami, že ohlupujú v školách deti a národ. Na protest verejne, pálením, hanobil Ústavu SR a budovu ústavného súdu „vyzdobil“ somárskou hlavou… Uvedených excesov sa podľa záverov súdnych znalcov z odboru psychiatrie dopustil ako nepríčetný. Na základe uvedeného boli všetky trestné stíhania vedené proti Alexandrovi Járayovi zastavené s tým, že nie je zodpovedný za svoje činy. Prokurátor však podal na súd návrh na uloženie ochranného psychiatrického liečenia. Pred samosudkyňou vypovedali viacerí súdni znalci. Na základe záverov, ku ktorým sa dopracovali, nariadila samosudkyňa uloženie ochranného psychiatrického liečenia Alexandrovi Járayovi ústavnou formou. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal Járay proti uzneseniu sťažnosť, po ktorej Krajský súd v Košiciach rozhodnutie Okresného súdu zrušil.
Psychiatriu s obľubou využívali socialistické štáty na izolovanie kritikov režimu. Treba si preto dávať veľký pozor na jej prípadné zneužitie v súčasnosti.
