Rastliny

Z Wikipédie

Rastliny
Rastliny Doména Eukaryoty Ríša (regnum) Rastliny Plantae
Vedecký názov
Plantae Haeckel, 1866
Synonymá: Vegetabilia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Rastliny (Plantae, zast. Vegetabilia) sú eukaryoty, ktoré majú (na rozdiel od živočíchov) spravidla autotrofný spôsob výživy (napríklad huby sa ale živia heterotrofne). Zjednodušene povedané ide teda o organizmy, ktoré budujú a vyživujú svoje telo spravidla premenou anorganických látok na organické.

Z predchádzajúcej definície vyplýva, že dnes rastliny a živočíchy vymedzujeme skôr z hľadiska výživovej fyziológie, čiže nie tak ako prv jednoducho intuitívne (všetko zelené a nepohybujúce sa) , či jednoducho ako hlavnú taxonomickú jednotku.

Zo systematického hľadiska dnes rastliny spravidla tvoria ríšu v rámci domény eukaryoty (ostatné domény sú archebaktérie a eubaktérie).

Veda, ktorá sa rastlinami zaoberá je botanika.

Obsah 1 Základné delenia 1.1 Podľa vývinového stupňa 1.2 Podľa výživy 1.3 Podľa dĺžky života 1.4 Podľa kultivovanosti a úžitkovosti 2 Zloženie rastlín 3 Základné procesy rastliny a rozdiely voči živočíchom 4 Základné orgány (vyšších rastlín) 5 Systematika 5.1 Systematika používaná v slovenskej wikipédii 5.2 Stará slovenská šišia systematika (nie čisto fylogenetická) 5.3 Užšia systematika (skoro výlučne fylogenetická) 5.3.1 Podľa nemeckej wiki 5.3.2 Podľa anglickej wiki 5.3.3 Podľa tejto stránky 5.3.4 Podľa Cavaliera-Smitha 1981/2004

[úprava] Základné delenia

[úprava] Podľa vývinového stupňa

• nižšie rastliny
• vyššie rastliny:
  • machorasty
  • papraďorasty (výtrusné cievne rastliny)
  • semenné rastliny
    • nahosemenné rastliny
    • krytosemenné rastliny

Nižšie rastliny, machorasty a papraďorasty sú výtrusné rastliny (teda opak semenných rastlín).

[úprava] Podľa výživy

Rastliny sú vo veľkej väčšine prípadov autotrofné. Autotrofný spôsob výživy znamená, že svoje organické látky budujú prostredníctvom fotosyntézy alebo chemosyntézy pomocou energie slnečného svetla alebo exotermnej premeny prijatej energie z oxidu uhličitého a vody (v menšej miere aj z rôznych minerálnych látok). Niektoré rastliny (ak sa pravda vôbec za rastliny považujú) sa však živia heterotrofne (huby, baktérie), a to saprofyticky (žijú na odumretých telách živočíchov a rastlín, napr. huby), paraziticky (výživu získavajú z iných živých organizmov) či symbioticky (živia sa vzájomne).

Delenie je teda takéto:

• autotrofné
• heterotrofné:
  • saprofytické
  • parazitické
  • symbiotické

[úprava] Podľa dĺžky života

• jednoročné (v tom istom roku vyklíčia, zakvitnú, prinesú plody a semená a odumrú), napr. hrach
• dvojročné (v prvom roku vytvoria korene a listové ružice, v druhom roku kvitnú a po dozretí plodov a semien odumrú), napr. mrkva
• viacročné (niekoľko rokov majú len listové ružice a posledný rok kvitnú a celé odumrú, keď plody dozrejú), napr. agáva americká
• trváce (každoročne kvitnú a majú plody, žijú mnoho rokov):
  • efemeroid, napr. konvalinka
  • trváca bylina, napr. ďatelina
  • poloker, napr. šalvia lekárska
  • drevina (kry, kríčky a stromy)
  • liana, napr. chmeľ

Najdlhovekejšou nie len rastlinou, ale vôbec živým organizmom je borovica ostitá (Pinus aristata) z Bielych vrchov v Kalifornii. Najstarší exemplár má 4600 rokov.

[úprava] Podľa kultivovanosti a úžitkovosti

Kultivovanosť:

• divoko rastúce rastliny (vrátane burín)
• kultúrne rastliny

Úžitkovosť:

• neúžitkové rastliny
• úžitkové rastliny – napr. potravinové rastliny, liečivé rastliny (divoké alebo kultúrne), korenia, technicky využívané rastliny
• okrasné rastliny – napr. izbové rastliny

[úprava] Zloženie rastlín

Rastlina sa skladá z:

• vody (2-98%, najmenej jej je v semenách a výtrusoch) a
• sušiny (najmä škrob, tuky, cukry, bielkoviny, celulóza).

[úprava] Základné procesy rastliny a rozdiely voči živočíchom

Najdôležitejším životným procesom v rastline je fotosyntéza (asimilácia). Schopnosť fotosyntéza majú rastliny vďaka chlorofylom a iným asimilačným farbivám, ktoré sú špeciálnym spôsobom usporiadané v membránach, u rastlinách s jadrom v tylakoidoch chloroplastov, a dodávajú elektróny so silno záproným potenciálom (-0,6 V) do fotochemických centrál spojených s multienzýmovými komplexmi. V týchto centrálach sa tvorí chemicky viazaná energia (ATP) a redukované pyridinukleotidy, pričom zároveň vznikajú protónové gradienty (pozri fotosyntéza).

Keďže zelené rastliny získavajú energiu takýmto spôsobom zo slnečného svetla, nepotrebujú byť (na rozdiel od živočíchov) pohyblivé. Ďalším dôsledkom je, že na rozdiel od zvierat majú tzv. otvorený tvar, čiže sa snažia vytvoriť postupne ako rastú čo najväčší povrch na zachytenie čo najviac slnečnej energie, kým živočíchy majú tzv. uzavretý tvar, čiže sa snažia vytvoriť priehlbiny svojho povrchu, aby vytvorili väčšie vnútorné priestory pre reakcie, a od určitého veku prestanú rásť. Otvorený tvar rastlín spôsobuje aj nutnosť ochrany buniek silnými bunkovými stenami (s celulózou) a existenciu veľmi odlišného oporného pletiva u rastlín. Iným rozdielom voči živočíchom je menšia vyvinutosť špecifických orgánov na vnímanie vzruchov (zmyslových orgánov), pretože nie je potrebná koordinácia výkonov rôznych pletivových oblastí, pretože bunky rastlín sú menej funkčne diferencované (pretože preprava látok neprebieha v humorálnej obehovej sústave) a pretože rastliny sú upevnené na jednom stanovisku.

Ďalším dôležitým procesom je dýchanie (disimilácia, respirácia), čiže rozklad zložitých organických látok na jednoduchšie (obyčajne na oxid uhličitý a vodu), pričom ubúda rastline energia a hmotnosť.

Dýchanie a fotosyntéza prebiehajú súčasne. U mladších rastlín prevažuje fotosyntéza, u starších dýchanie.

[úprava] Základné orgány (vyšších rastlín)

Zdola hore:

• koreň (pod zemou, úlohy: upevňuje rastlinu v pôde a čerpá z nej výživu), presnejšie koreňová sústava (čiže súbor koreňov)
• stonka (nad zemou, úlohy: nesie listy, kvety a plody, rozvádza výživu z koreňa do listov a asimiláty z listov do celej rastliny); druhy:
  • bylinná (čiže nedrevnatá)
  • drevnatá
  • premenná (čiže stonkový úponok, tŕň, nadzemný poplaz, podzemný poplaz s podzemnými hľuzami, cibuľa šupinovitá a sukňovitá, podzemok)
• list (nad zemou, úlohy: fotosyntéza, vyparovanie vody, výmena plynov a metabolizmus), pozostáva spravidla z čepele, pošvy a stopky; druhy listov:
  • jednoduchý list
  • zložený list (zložený zo samostatných lístkov)
• kvet (súbor premenených listov, úloha: pohlavné rozmnožovanie rastliny), presnejšie spravidla súkvetie (súbor kvetov na spoločnej stonke); časti kvetu:
  • piestik
  • tyčinky
  • kvetný obal:
    • okvetie
    • koruna
    • kalich
  • kvetné lôžko
• plod (orgán vzniknutý premenou piestikov, kvetného lôžka alebo kvetnej stonky); časti:
  • oplodie (suché alebo dužinaté)
  • semená

[úprava] Systematika

Definícia rastlín sa jednak historicky menila a jednak je dodnes príslušnosť rôznych živých organizmov k rastlinám sporná:

• Predovšetkým nie je jasné, či (heterotrofné) huby možno považovať za rastliny alebo skôr za samostatnú skupinu (ríšu). Dnes skôr prevláda názor, že sú huby príbuznejšie živočíchom, preto sa spravidla uvádzajú oddelene.
• Ďalej je na nižšom stupni vývoja rozdiel medzi rastlinou a živočíchom neexistujúci alebo malý (viaceré spoločné vlastnosti svedčia o spoločnom pôvode). To sa týka najmä z prokaryotov baktérií a z eukaryotov tzv. Protobionta (pozri aj systematiku pod prokaryoty).
• Sinice (cyanobaktérie) sa dnes už spravidla do rastlín nezaraďujú, ale zaraďujú sa do prokaryotov a podobne.
• Podobne sa do rastlín spravidla už nezaraďujú červené riasy či hnedé riasy (chaluhy).
• Niekedy sa do rastlín (takpovediac „nasilu“) zaraďujú aj vírusy, o ktorých však nie je ani len isté, či sú to živé organizmy

Rastlinná systematika je dnes (na rozdiel od živočíšnej) takmer úplne fylogenetická, čiže založená na tom, ako jednotlivé rastliny postupne „zo seba“ vznikali. Podľa tohto prístupu tvoria rastliny z nižších rastlín vlastne len tzv. zelené riasy. Ak sa však systematika chápe ako kompromis medzi fylogenézou, tradíciou a praktickou použiteľnosťou, treba pridať aj mnohé ďalšie nižšie rastliny, vrátane horeuvedených sporných.

V rámci rastlín je potom sporné najmä zaradenie machorastov (nižšie vs. vyššie rastliny) a zaradenie lišajníkov prešlo v poslednom čase zmenou v tom zmysle, že sa teraz zaraďujú medzi huby. Sporné je aj rozdelenie na oddelenia, triedy a podobne a najmä ich odstupňovanie (existujú návrhy na taxonómiu bez odstupňovania).

[úprava] Systematika používaná v slovenskej wikipédii

Podrobnosti pozri pod Systém živých organizmov

• Podríša Biliphytae
  • Oddelenie Glaucophyta (Glaucocystophyta)
  • Oddelenie Rhodophyta - červené riasy
    • Trieda Bangiophyceae
    • Trieda Florideophyceae
• Podríša Viridiplantae (Chlorobionta) - zelené rastliny:
  • Vývojová línia Chlorophytae
    • Oddelenie Chlorophyta - zelené riasy
      • Trieda Prasinophyceae
      • Trieda Chlamydophyceae
      • Trieda Chlorophyceae - vlastné zelené riasy
      • Trieda Trebouxiophyceae
      • Trieda Oedogoniophyceae
      • Trieda Ulvophyceae
      • Trieda Bryopsidophyceae
  • Vývojová línia Streptophytae
    • Vývojová vetva Charophytae
      • Trieda Zygnematophyceae
      • Trieda Charophyceae
    • Vývojová vetva Bryophytae - machorasty
      • Oddelenie Anthocerotophyta - rožteky
        • Trieda Anthocerotopsida
        • Oddelenie Marchantiophyta - pečeňovky
        • Trieda Marchantiopsida
        • Trieda Jungermanniopsida
      • Oddelenie Bryophyta - machy
        • Trieda Sphagnopsida - rašeliníky
        • Trieda Andreaeopsida - štrbinovky
        • Trieda Polytrichopsida - ploníky
        • Trieda Bryopsida - pravé machy
  • Vývojová línia Tracheophyta - cievnaté rastliny (tzv. vyššie rastliny)
    • a) Pteridophytina - výtrusné cievnaté rastliny:
      • Oddelenie Rhyniophyta - rýniorasty
      • Oddelenie Zosterophyllophyta
      • Oddelenie Psilophyta - prútovkorasty
      • Oddelenie Lycopodiophyta - plavúňorasty
      • Oddelenie Equisetophyta – prasličkorasty
      • Oddelenie Polypodiophyta - sladičorasty
    • b) Spermatophyta - semenné rastliny:
      • b1) Gymnospermae - nahosemenné rastliny:
        • Oddelenie Lyginodendrophyta - lyginodendrorasty / semenné paprade
        • Oddelenie Cycadophyta - cykasorasty
          • Oddelenie Bennettitophyta (Cycadeoideophyta) –benetitorasty
          • Oddelenie Ginkgophyta - ginkorasty - v (3) súčasť borovicorastov
        • Oddelenie Pinophyta - borovicorasty
        • Oddelenie Cordaitophyta - kordaitorasty
        • Oddelenie Gnetophyta - lianovcorasty/gnétorasty
      • b2) Angiospermatophyta (Angiospermae) - krytosemenné rastliny
        • Oddelenie Magnoliophyta - magnóliorasty
          • [delenie treba dohodnúť]

[úprava] Stará slovenská šišia systematika (nie čisto fylogenetická)

Pre názornosť tu zahŕňame aj všetky hlavné sporné skupiny organizmov, vrátane húb

(Poznámka: text kurzívou nie je (tu) chápaný ako taxonomická jednotka).

• A) výtrusné rastliny (Sporophyta):
  
  • A1) výtrusné necievnaté rastliny:
    • Podríša: nižšie rastliny /stielkaté rastliny(Thallobionta)
      • Oddelenie: vírusy (Virophyta)
      • Oddelenie: baktérie (Bacteriophyta/Schizomycetes)
      • Oddelenie: sinice (Cyanophyta)
      • Oddelenie: prvozelené riasy (Prochlorophyta)
      • Oddelenie: červené riasy (Rhodophyta)
      • Oddelenie: rôznobičíkaté riasy/ hnedasté riasy (heterokonkophyta/chromophyta)
      • Oddelenie: (Haptophyta)
      • Oddelenie: (Eustigmatophyta)
      • Oddelenie: kryptomonády (Cryptophyta)
      • Oddelenie: panciernatky (Dinophyta)
      • Oddelenie: červenoočká / еuglény (Euglenophyta)
      • Oddelenie: zelené riasy (Chlorophyta)
      • Oddelenie: slizovky (Myxomycota/Myxophyta)
      • Oddelenie:(pravé) huby (Eumycota/Mycophyta) – vrátane lišajníkov
  • A2) výtrusné cievnaté rastliny
    • Podríša: vyššie rastliny (Cormobionta)
      • Oddelenie: machorasty (Bryophyta) – vrátane rožtekov a pečeňoviek
      • Oddelenie: rýniorasty (Rhyniophyta)
      • Oddelenie: prútovkorasty (Psilophyta)*
      • Oddelenie: plavúňorasty (Lycopodiophyta)*
      • Oddelenie: prasličkorasty (Equisetophyta)*
      • Oddelenie: sladičorasty (Polypodiophyta)*
• B) semenné rastliny:
  
  • B1) nahosemenné rastliny (Gymnospermae)**
    
    • a) Cycadophytina
      • Oddelenie: lyginodendrorasty / semenné paprade
      • Oddelenie: cykasorasty (Cycadophyta)
      • Oddelenie: kordaitorasty (Cordaitophyta)
      • Oddelenie: gnétorasty (Gnetophyta) – gnétumy, velvitšie a chvojníky
    • b) Coniferophytina
      
      • Oddelenie: borovicorasty (Pinophyta) – ginká a ihličnany
  • B2) krytosemenné rastliny (Angiospermae) ***
    
    • • Oddelenie: magnóliorasty (Magnoliophyta):
        • 1) dvojklíčnolistové (Dicotyledonopsida) – s jedinou triedou: magnólie (Magnoliopsida)
          
        • 2) jednoklíčnolistové (Dicotyledonopsida) – s jedinou triedou: ľalie (Liliopsida)

(*)často ako „triedy“ združované do oddelenia papraďorasty (Pteridophyta)

(**) nahosemenné sú často chápané ako oddelenia, Cycadophytina/Coniferophytina potom ako pododdelenia a oddelenia pod nimi potom ako triedy (všetko s patričnými zmenami koncovky v latinčine); oddelenie borovicorasty v niektorých systémoch neexistuje (iba triedy v ňom pod pododdelením Coniferophytina).

(***) krytosemenné sú často chápané ako oddelenie (magnóliorasty potom neexistujú), jednoklíčnolistové/dvojklíčnolistové potom ako triedy a ďalšie stupne sa patrične posúvajú (všetko s patričnými zmenami koncovky v slovenčine aj latinčine)

[úprava] Užšia systematika (skoro výlučne fylogenetická)

[úprava] Podľa nemeckej wiki

• 1. Podríša: zelené riasy (Chlorophyta)
  • Oddelenie: (Prasinophyta) – zelené bičíkavce
  • Oddelenie: (Pedinophyta)
  • Oddelenie: vlastné zelené riasy (Chlorophycota)
• 2. Podríša: machy (Bryophyta) – vrátane rožtekov a pečeňoviek
• 3. Podríša: cievnaté rastliny (Tracheobionta)
  • Nadoddelenie: výtrusné cievnaté rastliny/papraďorasty (Pteridophyta)
    • Oddelenie: prútovkorasty (Psilophyta)
    • Oddelenie: plavúňorasty (Lycopodiophyta)
    • Oddelenie: praličkorasty (Equisetopsida)
    • Oddelenie: (Filicopsida) – sladiče
  • Nadoddelenie: semenné rastliny (Spermatophyta)
    • Oddelenie:(Coniferophyta)
    • Oddelenie: cycasorasty (Cycadophyta)
    • Oddelenie: ginkorasty (Ginkgophyta)
    • Oddelenie: gnétorasty (Gnetophyta)
    • Oddelenie: magnóliorasty (Magnoliophyta)

2. a 3. podríša tvoria tzv. suchozemské rastliny (Embryophyta)

[úprava] Podľa anglickej wiki

• zelené riasy:
  • Oddelenie: chary (Charophyta)
  • Oddelenie: vlastné zelené riasy (Chlorophyta)
• suchozemské rastliny (Embryophyta):
  • necievnaté suchozemské rastliny (machy):
    • Oddelenie: rožtekorasty (Anthocerotophyta)
    • Oddelenie: machorasty (Bryophyta)
    • Oddelenie: pečenovkorasty (Hepatophyta)
  • cievnaté rastliny (Trachyobionta):
    • výtrusné cievnaté rastliny/papraďorasty:
    • Oddelenie: prútovkorasty (Psilophyta)
    • Oddelenie: plavúňorasty (Lycopodiophyta)
    • Oddelenie: prasličkorasty (Equisetopsida)
    • Oddelenie: (Pteridophyta) – sladiče
    • Oddelenie: hadivkorasty (Ophioglossophyta)
    • semenné rastliny:
    • Oddelenie: (Pteridospermatophyta)
    • Oddelenie: borovicorasty (Pinophyta)
    • Oddelenie: cycasorasty (Cycadophyta)
    • Oddelenie: ginkorasty (Ginkgophyta)
    • Oddelenie: gnétorasty (Gnetophyta)
    • Oddelenie: magnóliorasty (Magnoliophyta)ä

[úprava] Podľa tejto stránky

Huby tvoria zvláštnu ríšu.

• 1. Podríša: (žiadna):
  • Riasy:
    • Oddelenie: červenoočká (Euglenophycota)
    • Oddelenie: kryptomonády (Cryptophycophyta)
    • Oddelenie: červené riasy (Rhodophyta)
    • Oddelenie: (Haptophyta)
    • Oddelenie: žltohnedé riasy (Chrysophyta) – bez rozsievok
    • Oddelenie: zelené riasy (Chlorophyta)
    • Oddelenie: chary (Charophyta)
    • Oddelenie: žltozelené riasy (Xanthophyta)
    • Oddelenie: (Prasinophyta) - zelené bičíkovce
    • Oddelenie: hnedé riasy (Phaeophyta)
    • Oddelenie: (Pyrrophycophyta) – panciernatky
    • Oddelenie: (Craspedophyta)
  • Machy:
    • Oddelenie: rožtekorasty (Anthocerotophyta)
    • Oddelenie: machorasty (Bryophyta)
    • Oddelenie: pečenovkorasty (Hepatophyta)
• 2. Podríša: (Chromista):
  • Oddelenie: rozsievky (Bacillariophyta)
• 3. Podríša: cievnaté rastliny (Tracheobionta):
  • výtrusné cievnaté rastliny:
    • Oddelenie: prútovkorasty (Psilophyta)
    • Oddelenie: plavúňorasty (Lycopodiophyta)
    • Oddelenie: prasličkorasty (Equisetophyta)
    • Oddelenie: (Pteridophyta) - sladiče
  • nahosemenné rastliny:
    • Oddelenie: (Coniferophyta)
      • Trieda: Coniferopsida - čeľaď Abietaceae
      • Trieda: ihličnany (Pinopsida) – rady borovicotvaré a tisotvaré
      • Trieda: kordaity (Cordaitopsida)
      • Trieda: (Taxopsida)
    • Oddelenie: cykasorasty (Cycadophyta)
    • Oddelenie: ginkorasty (Ginkgophyta)
    • Oddelenie: gnétorasty (Gnetophyta)
  • krytosemenné rastliny:
    • Oddelenie: magnóliorasty (Magnoliophyta):
      • Trieda: magnólie (Magnoliopsida)
      • Trieda: ľalie (Liliopsida)

[úprava] Podľa Cavaliera-Smitha 1981/2004

Toto delenie je jedno z najnovších (genetické anylýzy) a autor explictne upozorňuje, že by sa na horných úrovniach už nebude meniť. Huby tvoria samostatnú ríšu v rámci eukaryotov, takisto Chromista (kryptomonády, goniomonády, rôznobičíkaté riasy (vrátane rozsievok) a Haptophyta).

Ríša rastliny (Plantae):

• Biliphyta
  • kmeň:(Glaucophyta) – trieda: Glaucocystophyceae (rady: Cyanophorales, Gloeochaetales a Glaucocystales)
  • kmeň:červené riasy (Rhodophyta)
    • podkmeň: Rhodellophytina - trieda: Rhodellophyceae
    • podkmeň: Macrorhodophytina
      • trieda:(Bangiophyceae)
      • trieda:(Florideophyceae)
• Zelené rastliny (Viridaeplantae)
  • kmeň: zelené riasy (Chlorophyta):
    • podkmeň: Chlorophytina
      • infrakmeň:(Prasinophytina)- zelené bičíkavce
      • infrakmeň:(Tetraphytae)
        • trieda: (Pedinophyceae)
        • trieda: Vlastné zelené riasy (Chlorophyceae)
    • podkmeň:(Phragmophytina)
      • infrakmeň:chary (Charophytae)
      • infrakmeň:(Tetraphytae)
        • trieda:spájavky (Conjugophyceae)
        • trieda:(Euphyceae)
          • podtrieda: (Stichophycidae)
          • podtrieda: (Chaetophycidae)
  • kmeň: machy (Bryophyta)
    • podkmeň: pečeňovky (Hepaticae) – trieda: pečeňovky (Hepaticopsida)
    • podkmeň: rožteky (Anthocerotae) – trieda: rožteky (Anthocerotopsida)
    • podkmeň: machy (Musci):
      • infrakmeň: machy rašelinníkové (Sphagneae) – trieda: machy rašelinníkové (Sphagnopsida)
      • infrakmeň: machy prútnikové (Bryitae)
        • trieda: machy štrbinkovité (Andreaeopsida)
        • trieda: machy prútnikovité (Bryopsida)
  • kmeň: cievnaté rastliny (Tracheophyta)
    • podkmeň: výtrusné cievnaté rastliny/papraďorasty (Pteridophytina)
      • infrakmeň: prútovky (Psilophytae):
        • Trieda: rýnie (Rhyniopsida)
        • Trieda: (Zosterophyllopsida)
        • Trieda: (Horneophytopsida)
        • Trieda: (Trimerophytopsida)
        • ?rad: (Barinophytales)
        • Trieda: prútovky (Psilotopsida)
      • infrakmeň: plavúne (Lycophytae) – trieda: plavúne (Lycopsida)
      • infrakmeň: (Sphenophytae) – trieda: prasličky (Equisetopsida)
      • infrakmeň: sladiče (Filices):
        • trieda: sladiče (Filicopsida)
        • trieda: (Progymnospermopsida)
    • podkmeň: semenné rastliny (Spermatophytina)
      • infrakmeň:nahosemenné rastliny (Gymnospermae)
        • Trieda: (Lagenostomopsida)
        • Trieda: (Pteridospermopsida)
        • Trieda: (bez mena)
        • Trieda: cykasy (Cycadopsida)
        • Trieda: ginká (Ginkgoopsida)
        • Trieda: ihličnany (Pinopsida)
        • Trieda: gnétumy (Gnetopsida)
      • infrakmeň:krytosemenné rastliny (Angiospermae)
        • Trieda: magnólie (Magnoliopsida)
        • Trieda: ľalie (Liliopsida)