Program Apollo
Z Wikipédie
Program Apollo (1961–1972) bol americký program pilotovaných kozmických letov realizovaný americkým Národným úradom pre letectvo a kozmonautiku (NASA).
Potom, čo program Mercury dokázal, že kozmické lety s ľudskou posádkou sú uskutočniteľné, bol odštartovaný program Apollo. Jeho pôvodným cieľom bol ďalší výskum vesmíru a poprípade dosiahnutie obežnej dráhy Mesiaca. Tento cieľ bol stanovený potom, čo prezident USA John F. Kennedy vo svojom prejave z 25. mája 1961 uviedol, že by Spojené štáty mali dopraviť človeka na Mesiac a bezpečne naspäť na Zem do roku 1970. Hlavným cieľom programu Apollo sa stalo práve pristáť na Mesiaci. Medzitým sa začal program Gemini, ktorý mal umožniť vyskúšanie technológií a postupov nevyhnutných pre mesačné misie.
Po ôsmich rokoch, počas ktorých sa uskutočnil celý rad skúšobných letov, a pri ktorých zahynuli prví americkí kozmonauti (požiar Apolla 1 počas tréningu štartu), sa podarilo cieľ programu Apollo splniť. Megaraketa Saturn V s Apollom 11 vzlietla 16. júla 1969. Posádka pristála na Mesiaci 20. júla 1969 a po nej sa po ňom prechádzalo ešte 10 ďalších kozmonautov.
Po splnení Kennedyho úlohy dopraviť človeka na Mesiac podpora pre americký kozmický program ochabla. To sa prejavilo aj predčasným ukončením misií Apollo – hoci boli plánované ešte tri ďalšie lety, program bol ukončený v decembri 1972 letom Apolla 17 (je zaujímavé, že to bolo prvýkrát a dosiaľ posledný raz, čo sa na povrch Mesiaca dostal profesionálny vedec – geológ Harrison Schmitt). Jednou z príčin predčasného ukončenia programu boli aj rozpočtové škrty vyvolané vojnou vo Vietname. Je zaujímavé, že od programu Apollo sa žiadny človek nevydal do vesmíru ďalej, ako na nízku obežnú dráhu.
Šesť letov (Apollo 11, Apollo 12, Apollo 14, Apollo 15, Apollo 16 a Apollo 17) sa dostalo až na Mesiac. Apollo 7 a 9 vzlietli iba na obežnú dráhu Zeme, aby otestovali veliteľský a mesačný modul. Apollo 8 a 10 testovali rôzne komponenty na obežnej dráhe Mesiaca a fotografovali jeho povrch. Apollo 13 nepristálo na Mesiaci z dôvodu poruchy, ale tiež získalo jeho fotografie. Šesť letov, ktoré pristáli na Mesiaci, získalo cenné vedecké dáta a takmer 400 kilogramov mesačných vzoriek. Uskutočnené pokusy a pozorovania zahŕňali mechaniku zemín, meteoroidy, otrasy zeme, šírenie tepla, meranie vzdialeností Mesiaca od Zeme, magnetické pole a slnečný vietor.
[úprava] Misie s posádkou
- Apollo 1 - Posádka zahynula po vypuknutí požiaru počas predletového testu 27. januára 1967.
- Apollo 7 - 11. október 1968. Prvý let Apolla a rakety Saturn IB s posádkou.
- Apollo 8 - 21. december 1968. Prvý oblet Mesiaca a použitie rakety Saturn V s posádkou.
- Apollo 9 - 3. marec 1969. Prvý let lunárneho modulu s posádkou.
- Apollo 10 - 18. máj 1969. Prvý oblet Mesiaca lunárnym modulom s posádkou.
- Apollo 11 - 16. júl 1969. Prvé pristátie ľudí na Mesiaci - 20. júl.
- Apollo 12 - 14. november 1969. Prvé presné pristátie ľudí na Mesiaci.
- Apollo 13 - 11. apríl 1970. Zásobník kyslíka explodoval počas cesty, pristátie bolo zrušené.
- Apollo 14 - 31. január 1971. Alan Shepard sa stal jediným kozmonautom programu Mercury, ktorý sa dostal na Mesiac.
- Apollo 15 - 26. júl 1971. Prvá misia s mesačným vozidlom.
- Apollo 16 - 16. apríl 1972. Prvé pristátie na mesačnej vrchovine.
- Apollo 17 - 7. december 1972. Posledný let Apolla k Mesiacu, prvý nočný štart, jediná misia s profesionálnym geológom.
[úprava] Externé odkazy
