Nikolaj Alexandrovič Berďajev

Z Wikipédie

Nikolaj Alexandrovič Berďajev (* 6. (18). marec 1874, Kyjev – † 24. marec 1948, Clamart pri Paríži) bol ruský filozof, náboženský neoromantik, predstaviteľ bohohľadačstva.

Berďajevov záujem sa v prvom období sústreďoval na etickú problematiku, v druhom období na nábožensko-mystickú, v treťom na historiozofickú a v štvrtom na personalistickú problematiku.

Mystiku interpretuje ako prostriedok vnútorného oslobodzovania sa človeka. Marxizmus podľa Berďajeva zacláňa človeka triedou, a preto nie je schopný riešiť problém aktivity a slobody osobnosti. Berďajevovo filozofické myslenie vyúsťuje do tematizácie tvorivosti ako základu osobnosti. Tvorivosť má podľa neho dialektickú povahu bohočlovečenstva, čiže rodenia sa boha v človeku a človeka v bohu.

S Berďajevovým dielom (najmä s kľúčovým spisom 'Zmysel dejín, 1923) sa spája tendencia kresťanskej renesancie: spájanie myšlienky humanizmu a renesancie s tým, čo ľudstvu prinieslo krestanstvo. Strojová civilizácia Západu je podla Berďajeva slepou uličkou vývoja ľudstva a vedie do priepasti. Preto sa ľudstvo musí vrátiť ku koncepciám, ktoré ho môžu vyviesť z bludného kruhu, ktorý ináč smeruje k sebazničeniu. Zvláštnu úlohu bude mať v tomto návrate Rusko (ruský mesianizmus - viera v osloboditelskú úlohu Ruska, ktoré spasí svet). Rusko prostredníctvom svojej literatúry (L. N. Tolstoj, F. M. Dostojevskij) už dávno vyzývalo k náboženskému pretvoreniu ľudstva.

[úprava] Berďajevova filozofia dejín

Berďajevova filozofia dejín predstavuje dejinno-filozofickú konštrukciu, ktorá umožňuje formou pojmového básnenia a vytvárania nových mýtov vyjadriť dejinnú orientáciu emocionálneho rozpätia základných nálad určitých sociálnych vrstiev; iba vo výnimočnom prípade dokáže reálne orientovať konkrétne spoločenskovedné disciplíny, resp. prakticko-duchovnú činnosť. Jej expresívna hodnota je niekoľkonásobne väčšia než jej kognitívna hodnota.