Monofyzitizmus
Z Wikipédie
Monofyzitizmus (z gréckeho μόνος monos jeden + φύσις fysis prirodzenosť) je kristologický názor, že Ježiš Kristus mal iba jednu, a to celkom božskú a nie ľudskú prirodzenosť. Iný názor predstavujú vyjadrenia Chalcedónskeho a 2. konštantínopolského koncilu, ktoré obhajujú náuku o dvoch prirodzenostiach v Kristovi, a to prirodzenosť božskú a ľudské. Z pohľadu cirkvi, ktoré uznávajú prvé štyri ekumenické koncily (t.j. najmä katolícke a pravoslávne cirkvi), predstavuje monofyzitizmus herézu.
Predstaviteľom monofyzitizmu, odsúdeným na Chalkedonskom koncile, bol Eutychés. V nasledujúcom storočí sa z monofyzitizmu vyvinul monoteletizmus, ktorý sa pokúšal nájsť strednú pozíciu medzi výrokmi Chalkedonského koncilu a monofyzitmi. Stúpenci koncilu však aj toto riešenie zavrhli, a to napriek snahám byzantských cisárov dosiahnuť v tejto otázke cirkevnú jednotu. Monoteletizmus potom zastávala najmä maronitská cirkev, a to až do doby, keď znovu nastolila cirkevné spoločenstvo s katolíckou cirkvou.
[úprava] Monofyzitské cirkvi
Monofyzitské cirkvi existujú až dodnes, a to najmä v krajinách Blízkeho východu a sú považované za súčasť tzv. orientálnych cirkví.
[úprava] Pozri aj
- Chalkedonský koncil
- Monoenergizmus
- Monoteletizmus
- Orientálne ortodoxné cirkvi
- Henotikon
- Spor o Tri kapitoly
