Hlístovce
Z Wikipédie
| Hlístovce | ||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||
| Nematoda Rudolphi, 1808 |
||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Hlístovce (Nematoda) sú kmeň zvliekavých špirálovcov. Sú to červovité živočíchy s úplne redukovaným obrvením.
Obsah |
[úprava] Anatómia
Telo je kryté trojvrstvovou kutikulou (stredná vrstva môže byť sčasti potlačená), v kutikule dominujú bielkoviny chemicky blízke kolagénu. Pod kutikulou je epidermis (pokožka), ktorý môže byť:
- bunková (subadultné štádiá a mnohé dospelé voľne žijúce druhy);
- syncytiálna (parazity).
Nasleduje kožnosvalový vak, ktorý je menej kompaktný, tvorený longitudálnou (pozdĺžnou) hladkou svalovinou. Dýchacia i obehová sústava chýbajú (pokiaľ schizocoel, v ktorom voľne prúdi hemolymfa, nepovažujeme za obehovú sústavu). Parazity dýchajú anaeróbne, rozkladom cukrov.
[úprava] Tráviaca sústava
Tráviaca sústava je rúrkovitá. Terminálne ústa majú 3 alebo 6 pier. V ústnej dutine sú často rôzne kutikulárne útvary – tŕne, zúbky a pod. Nasleduje svalnatý hltan (pharynx) s trojbokým prierezom, ktorý má na konci často rozšíreninu (tzv. bulbus). Nasleduje rúrkovité endodermálne črevo a anus, obyčajne so subterminálnou polohou.
[úprava] Nervová sústava
Nervová sústava je pásového typu. Receptory sú málo vyvinuté, v prednej časti tela môžu byť zmyslové papily a tŕniky, vzácne sa vyskytujú jamkové oči.
[úprava] Vylučovanie
U mnohých druhov nachádzame na brušnej strane vačkovitú exkréčnu dutinku. Parazity majú často aj systém kanálikov v bočných lištách; sú spojené trubicovitou spojkou, takže majú tvar písmena H. Pred prepojením ústia spoločným vývodom von. Oba exkréčne systémy sú jednobunkové a ich funkcia nie je ešte presne známa. Kratochvíl (1973) ich považuje za modifikované protonefrídie.
[úprava] Rozmnožovanie a vývin
Sú gonochoristy s častým pohlavným dimorfizmom. Oplodnenie je vnútorné, samce majú prídavné kopulačné orgány: kutikulárne tŕne (spikuly) alebo „kopulačnú plachtičku“ (bursa copulatrix), ktorá je kutikulárnou duplikatúrou. Spermie majú hlavičku a chvostík s veľkou mitochondriou, no u niektorých druhov sa pohybujú améboidným spôsobom. Brázdenie vajíčok je extrémne determinované – už juvenilné štádiá majú definitívny počet buniek (eutélia), dospelé hlístovce teda dorastajú iba zväčšovaním buniek. Preto je ich regeneračná schopnosť nepatrná. I keď juvenilné štádiá bývajú niekedy označované ako „cenogenetické larvy“, ich vývin je v podstate priamy. Juvenilné štádiá sa v priebehu vývinu 3 až 5-krát zvliekajú z kutikuly (podobne ako článkonožce), podobajú sa od začiatku na dospelé, len majú inak utvárané niektoré orgány alebo žijú v inom substráte
[úprava] Diverzita a systém
Hlístovce boli donedávna označované vedeckým názvom Nemathelminthes. Súčasné vymedzenie kmeňa zodpovedá bývalej triede Nematoda, preto je tento názov použitý i na úrovni kmeňa.
Poznáme asi 42 000 druhov hlístovcov, je to teda tretí najpočetnejší kmeň živočíšnej ríše po článkonožcoch a mäkkýšoch. Ich systém je zložitý a je ešte stále vo vývoji. Novšie je kmeň rozdeľovaný do dvoch tried: prevažne (alebo aspoň v juvenilných štádiách) voľne žijúce Adenophorea a parazitické Secernentea. Toto rozdelenie však nie je celkom jednoznačné.
- kmeň: hlístovce (Nematoda)
- trieda: Adenophorea
- podtrieda: Chromadoria
- podtrieda: Enoplia
- trieda: Secernentea
-
- rad: háďatká (Rhabditida)
- rad: mrle (Oxyurida)
- rad: hlísty (Ascaridida)
- rad: mechovce (Strongylida)
- rad: Dracunculida
- rad: vlasovce (Filarida)
- rad: nitkovky (Trichiurida)
- rad: obličkovce (Dioctophymida)
- rad: Rhabdiasida
- rad: Tylenchida
- rad: Spirurida
-
- trieda: Adenophorea
[úprava] Externé odkazy
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty - zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
