Hermann Emil Fischer

Z Wikipédie

Hermann Emil Fischer
nemecký biochemik
Narodenie	9. október 1852 Euskirchen pri Kolíne, Nemecko
Úmrtie	15. júl 1919 Berlín, Nemecko
Pozri aj Biografický portál

Hermann Emil Fischer (*9. október 1852 – † 15. júl 1919) bol nemecký biochemik. V roku 1902 získal Nobelovu cenu za chémiu ako uznanie za výnimočné služby ktoré poskytol svojou prácou na syntéze cukrov a purínov. Fischer sa narodil v Euskirchene pri Kolíne, ako syn obchodníka. Po ukončení štúdia si predsavzal, že bude študovať prírodné vedy, ale jeho otec ho prinútil pracovať v rodinnom podniku až kým nezistil, že jeho syn je nevhodný pre toto povolanie.

Fischer potom začal navštevovať Univerzitu v Bonne v roku 1872, v tom roku však prestúpil na Univerzitu v Štrasburgu. Svoj doktorát získal za štúdium ftalínov. V 1875 nasledoval jedného zo svojich učiteľov na Univerzitu v Mníchove a stal sa tam profesorom chémie. V roku 1881 sa stal profesorom na Univerzite v Erlangene. V roku 1888 mu bolo ponúknuté miesto profesora chémie na Univerzite vo Würzburgu, kde zostal až do roku 1892, kedy mu bolo ponúknuté miesto predsedu katedry chémie na Univerzite v Berlíne po A. W. Hofmannovi. Tu pôsobil až do svojej smrti v roku 1919.

Fischer je známy svojou prácou o cukroch a iných významných organických syntézach glukózy a purínu.

Jeho meno stále nachádzame v mnohých chemických reakciách a pojmoch:

• Fischerova syntéza indolov
• Fischerova projekcia
• Fischerova syntéza oxazolu
• Fischerova syntéza peptidov
• Fischerova reakcia fenyldrazínu a oxazónu
• Fischerova redukcia
• Fischer-Speierova esterifikácia

Ocenenie Nemeckej chemickej spoločnosti je pomenovaná na jeho pamiatku.

[úprava] Referencie

• E. Fischer, Ber. Dtsch. Chem. Ges. 1890, 23, 799 ± 805.