Dionýzios Pseudo-Areiopagités
Z Wikipédie
Pseudo-Dionysius Areopagita (* koniec 5. storočia, Sýria – † začiatok 6. storočia) bol kresťanský novoplatonik pravdepodobne sýrskeho pôvodu, ktorý sa usiloval spojiť kresťanstvo s pohanskou filozofiou; niekedy stotožňovaný s Atéňanom Dionysiom zo Skutkov apoštolských 17,34, bol to snáď Petrus Fullo (+ 488).
Pripravoval cestu stredovekej mystike. Počas tisíc rokov bol jedným z hlavných zdrojov stredovekého myslenia.
Na rozdiel od novoplatonizmu Augustinovho, ktorý bol inšpirovaný hlavne Plotinom, je novoplatonizmus Pseudodionysiov viac poplatný Proklovi a vystupuje v čistejšej, pôvodnejšej podobe.
Jeho odkaz považujú za určitý gréckobyznatský prvok, prekonávajúci bariéru vybudovanú medzi krestanským Východom a kresťanským Západom, ktorú vytvorila veľká schizma. Pseudo-Dionysius nebol síce pre západnú racionalitu nikdy celkom prijateľný, ale napriek tomu v nej pôsobil - napospol skôr pod povrchom - ako trvale znepokojujúci a oživujúci ferment a korektív.
Ako jeho vlastné spisy, napísané pôvodne po grécky, platia dnes štyri traktáty: De coelesti hierarchia (O nebeskej hierarchii), De ecclesiastica hierarchia (O cirkevnej hierarchii), De divinis nominibus (Božie mená) a De mystica theologia (Mystická teológia) a 10 listov. Stredoveku ich po latinsky sprostredkovali opát Hilduin zo St. Denis (okolo 832), Johannes Scotus Eriugena, Iohannes Saracenus (okolo 1167), Robertus Lincolniensis a Ambrogio Traversari (1436). Z týchto textov, komentárov k nim a z ich parafráz sa zostavovali súbory, z ktorých najslávnejší a najrozšírenejší je Corpus Parisiense (Parížsky súbor), zostavený okolo 1250.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
