Campidoglio

Z Wikipédie

Sedem pahorkov Ríma

Piazza de Campidoglio - Kapitolské námestie s pohľadom na fasádu Palazzo Senatorio

Schodisko Cordonata vedúce na Kapitolské námestie

Campidoglio, alebo po latinsky: Collis Capitolinus alebo aj Capitolinus Mons, po slovensky: Kapitol, je najvyšším a najznámejším zo všetkých siedmych pahorkov, na ktorých bol postavený Staroveký Rím. Pôvodne na ňom bolo stredisko náboženského života. Pahorok tvoria dva kopce, medzi ktorými je v súčasnosti Kapitolské námestie.

Nachádza sa medzi Rímskym fórom a Marsovým poľom. Na jednom pahorku bol chrám zasvätený bohovi Jupiterovi Kapitolskému - Tempio di Giove Ottimo Massimo. Stavbu Jupiterovho chrámu inicioval piaty rímsky kráľ Tarquinius Priscus a v čase jeho stavby bol považovaný za najväčší a najkrajší chrám v meste. Zachovalo sa z neho len niekoľko zrúcanín.

Na druhom pahorku, kde je teraz chrám Santa Maria in Aracoeli (Panny Márie na oltári nebies) bol chrám zasvätený jeho manželke Juno a ich dcére Minerve.

K pahorku sa viaže veľké množstvo udalostí z histórie starovekého Ríma. Práve tu sa skryl Brutus a jeho komplicovia po vražde Cézara. Počas galských nájazdov na Rím v roku 390 pred Kr. bol Kapitol jedným z miest, ktoré sa vyhli barbarskému drancovaniu.

Počas rokov 1536 až 1546 zmenil Michelangelo na želanie pápeža Pavla III. celkový vzhľad Kapitolu. Na námestie v tvare lichobežníka sa vstupuje pompéznym schodiskom, zvaným Cordonata, na úpätí ktorého sú umiestnené plastiky levov pochádzajúce z Egypta. Schodisko je známe aj svojimi veľmi širokými schodmi, ktoré boli navrhnuté tak, aby šľachtici nemuseli zosadnúť z koňa pri ceste na námestie.

Jazdecká socha Marca Aurelia

Balustráda pri vrchole schodiska je zdobená gigantickými jazdeckými sochami dioskúrov Kastora a Polluxaa, sochami rímskeho cisára Konštantína a jeho syna Konštantína II., takzvanými Mariovými trofejami, teda ukážkami barbarských zbraní z 1. storočia a dvoma míľnikmi z via Appia.

Námestie zdobila kedysi slávna jazdecká socha cisára Marca Aurelia pochádzajúca z 2. storočia. V roku 1538 ju tu premiestnili z Lateránu vraj v rozpore s pôvodným projektom Michelangela. Keďže panovala domienka, že socha predstavuje cisára Konštantína, ktorý sympatizoval s kresťanmi, ako jediná sa zachovala bez poškodenia počas ničenia pohanských pamiatok. V súčasnosti je umiestnená v Kapitolských múzeách.

Námestie je obkolesené tromi palácmi. Na čele námestia stojí Palazzo Senatorio (Senátorský palác), vpravo od neho Palazzo dei Conservatori (Palác konzervatorov) a vľavo Palazzo Nuovo (Nový palác). V nich sa nachádzajú Kapitolské múzeá (Musei Capitolini), v ktorých sú uložené rozsiahle zbierky umenia a archeologických artefaktov.