Bitka pri Kreščaku
Z Wikipédie
Bitka pri Kreščaku alebo bitka pri Crécy sa konala 26. augusta 1346 v severnej časti Francúzska a bola jednou z kľúčových bitiek Storočnej vojny. Historici ju označujú za koniec „rytierskej éry“ keďže boli v boji použité nové zbrane a nová taktika.
Obsah |
[úprava] Význam
V tejto bitke sa stretla oveľa menšia anglická armáda, o sile približne 12 000 mužov, pod velením Eduarda III. s niekoľkonásobnou presilou Francúzov, ktorým velil Filip VI.. Napriek početnej nevýhode porazili anglické vojská Francúzov pomocou kvalitných zbraní a taktiky. Bola to bitka, v ktorej sa preukázala efektívnosť masovo používaného luku proti obrneným rytierom. Francúzski rytieri v plátovom brnení boli porazení bodcovými šípmi, keď sa vrhli na anglickú pozíciu na kopci. Výsledkom bola smrť mnohých francúzskych šľachticov, pravdepodobne až tretiny.
Tento boj je mnohými historikmi označovaný za koniec rytierstva, pretože počas boja boli mnohí väzni a zranení odvedení, na rozdiel od rytierskeho spôsobu vedenia vojny. Miesto boja je zachované a dnes si ho možno obhliadnuť zo špeciálnej vyhliadkovej veže.
[úprava] Prostredie
23. júna 1340 sa odohrala bitka o Sluis, ktorá bola prvá väčšia bitka Storočnej vojny. Po tomto boji sa Eduard pokúsil vpadnúť do Francúzska cez Flandry, ale nepodarilo sa mu to. O šesť rokov neskôr, Eduard napadol Normandiu, a nasledujúce víťazstvá vyvrcholili do bitky pri Kreščaku, druhej väčšej bitky vojny.
[úprava] Anglické usporiadanie
Podobne ako aj v predchádzajúcich bojoch so Škótskom, si Eduard vybral pre svoju armádu miesto na rovnom, poľnohospodárskom teréne, s prírodnými prekážkami po bokoch. Kráľ a jeho sluhovia sa umiestnili vo veternom mlyne na malom vrchu, ktorý ochraňoval zadnú časť, odkiaľ mohol kontrolovať priebeh boja.
V silnej obrannej pozícii, Eduard prikázal všetkým bojovať na nohách a rozdelil armádu na tri skupiny. Jeho šestnásťročný syn, Eduard Čierny Princ, velil jednej z nich. Tajná zbraň armády, lukostrelci z Walesu, boli zoradení vo V-formácii pozdĺž okrajov vrchu. Počas čakania ktoré nasledovalo, Angličania vybudovali systém priekop, jám a ostňov aby zmrzačili a porazili nepriateľskú kavalériu.
[úprava] Boj
Francúzska armáda, pod velením Filipa VI., bola kvôli nadbytku sebavedomia jeho urodzených rytierov oveľa menej zorganizovaná. Filip umiestnil svojich janovských žoldnierov ozbrojených kušami, do prednej línie, s kavalériou za ňou.
Ako prví zaútočili janovskí žoldnieri, ktorí vypálili salvu striel, za účelom zmiasť a zastrašiť nepriateľa. Prvý útok bol sprevádzaný zvukom hudobných nástrojov, ktoré doniesol Filip aby zastrašil protivníka. Ale žoldnieri používajúci kuše sa prejavili ako neužitoční. S palebným intervalom tri až päť sálv za minútu, nemali šancu proti lukostrelcom, ktorí mohli vystreliť desať až dvadsať šípov za rovnakú dobu. Navyše, ich zbrane boli poškodené dažďom, ktorý bol pred bojom. Lukostrelci predišli poškodeniu zbraní odstránením tetív z lukov, kým sa počasie nevylepšilo. Vystrašení a zmätení janovskí kušníci utiekli s ťažkými stratami, niektorí boli dokonca ušliapaní Francúzskou kavalériou.
Francúzska kavaléria, vidiac chabý výsledok útoku kušníkov, sa vrhla na anglické pozície v radovom zoradení. Ale svah, umelé a prírodné prekážky zlomili moc kavalérie. V tom istom čase lukostrelci a sedliaci z Walesu vystrelili salvu šípov na francúzsku kavalériu. Francúzsky útok nedokázal prelomiť anglickú formáciu, ani po viacerých pokusoch a utrpel ťažké straty. Za súmraku, Filip VI., sám zranený, prikázal ústup. Výsledkom bola ponižujúca porážka pre Francúzsko.
[úprava] Straty
- Francúzske a janovské straty boli približne 10 000 až 30 000 mužov. Najpravdepodobnejší počet je 12 000. Z toho bolo asi jedenásť princov a 1 200 rytierov.
- Angličania stratili približne 150 až 200 mužov (toto číslo je nespoľahlivé a je pravdepodobne spodným odhadom).
Medzi mŕtvymi boli aj významní šľachtici ako:
- Karol II., gróf z Alençonu
- Ján Luxemburský
- Louis I., gróf z Flandier
- Rudolf, gróf z Lorraine
[úprava] Dôsledok
Potom čo Francúzi opustili bojisko, Angličania skontrolovali zranených Francúzov, aby zistili kto je vhodný za väzňa, za ktorého by mohli pýtať výkupné. Tí rytieri ktorí boli vážne zranení, boli zabití misericordiasmi (po anglicky mercy-givers), čo boli dlhé nože vsunuté cez nechránené podpažie a zabodnuté do srdca, čo bolo proti rytierskemu spôsobu vedenia vojny.
Táto bitka preukázala vojnovú prevahu anglického/welského dlhého luku, oproti francúzskej kombinácii kuše a ozbrojených rytierov a ustanovila nový spôsob vedenia vojny, ktorý bol neskôr dlho využívaný. Po bitke pri Kreščaku Eduard III. pokračoval a obliehal Calais, ktoré sa mu čoskoro vzdalo. Ďalšia veľká bitka Storočnej vojny bola bitka pri Poitiers v roku 1356, kde Francúzi prehrali za podobných podmienok ako v bitke pri Kreščaku.
