Aung San Suu Kyi
Z Wikipédie
Daw Aung San Suu Kyi (* 19. jún 1945, Rangún, Mjanmarsko) je nenásilnou prodemokratickou aktivistkou v Mjanmarsku (bývalej Barme). V roku 1990 dostala Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, v roku 1991 Nobelovu cenu za mier.
Je dcérou zdravotnej sestry Daw Khin Kyi a generála Aung Sana, ktorý v roku 1947 vyjednal nezávislosť Barmy na Británii a v tom istom roku bol zavraždený svojimi konkurentami.
V roku 1948 bola vyhlásená nezávislosť Barmy a o dva roky sa jej matka stala veľvyslankyňou v Indii. Suu Kyi matku nasledovala do Dillí, kde absolvovala strednú školu.
Aung San Suu Kyi študovala od roku 1967 na Oxfordskej univerzite v Anglicku filozofiu,prírodné vedy a ekonómiu. Tu stretla svojho budúceho manžela Michaela Arisa, ktorý študoval tibetskú civilizáciu. O tri roky sa zosobášili a odišli do Bhutánu, kde pracovala ako výskumná pracovníčka na Kráľovskom ministerstve zahraničných vecí. Do Anglicka sa s manželom vrátila pred narodením prvého syna Alexandra v roku 1973. Michael sa zamestnal na na univerzite v Oxforde v odbore tibetských a himalájskych štúdií. Druhý syn Kim sa narodil v roku 1977.
V tomto období začala Suu Kyi pracovať na životopise svojho otca.
Do Mjanmarska sa vrátila v roku 1988, aby sa starala o svoju chorú matku.
V tom istom roku odstúpil dlhoročný vodca vládnucej socialistickej strany, generál Ne Win, čo viedlo k masovým demonštráciám za demokratizáciu. Demonštrácie boli násilne potlačené a nová vojenská junta prevzala moc. Aung San Suu Kyi, silno ovplyvnená filozofiou nenásilia Móhandása Gándhího, vstúpila do politiky, aby pomohla demokratizačnému procesu. Vládnuca vojenská junta ju ale v roku 1989 uvrhla do domáceho väzenia. Bola jej ponúknutá sloboda, ak odíde z krajiny, Aung San Suu Kyi to ale odmietla.
Vojenská junta v roku 1990 vyhlásila všeobecné voľby, ktoré strana „Národná Liga pre demokraciu“ vedená Aung San Suu Kyi presvedčivo vyhrala. Výsledky ale junta vyhlásila za neplatné a odmietla jej odovzdať moc. To viedlo k medzinárodnému odsúdeniu junty a (čiastočne aj) k udeleniu Nobelovej ceny za mier Aung San Suu Kyi v nasledujúcom roku. Finančnú cenu v hodnote 1,3 milióna amerických dolárov Aung San Suu Kyi použila na založenie zdravotnej a vzdelávacej nadácie pre ľud Barmy. V roku 1990 jej Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu.
Z domáceho väzenia bola prepustená v júli 1995. Bolo jej tiež dané jasne najavo, že ak opustí krajinu, aby navštívila svoju rodinu v Anglicku, nebude jej povolený návrat. Aung San Suu Kyi zostala v Mjanmarsku a už sa nikdy nestretla so svojim manželom, ktorý zomrel v roku 1999.
Opakovane mala znemožnené stretnúť sa s prívržencami svojej strany a v septembri 2000 bola znova v domácom väzení. Po sérii rokovaní vedených Organizáciou spojených národov (OSN) bola prepustená 6. mája 2002. Hovorca vlády povedal, že Aung San Suu Kyi má slobodu pohybu, „pretože sme presvedčení, že môžeme jeden druhému veriť“. Aung San Suu Kyi vyhlásila, že nastáva „nový úsvit pre našu krajinu“.
