Ľudovít XIII.
Z Wikipédie
Ľudovít XIII. (* 27. september 1601, Fontainebleau; † 14. máj 1643, Saint-Germain-en-Laye) bol francúzsky a navarrský kráľ od roku 1610 do roku 1643.
Bol najstarší syn Henricha IV. a jeho ženy Márie Medicejskej. Po zavraždení svojho otca-kráľa nastúpil ako 9-ročný na trón a vládla zaňho jeho panovačná matka so svojimi milencami, napríklad Concino Concinim. Presadzovala prorireformačnú politiku a zblíženie so Španielskom. Roku 1610 prestal zvolávať ríšske stavy.
21. novembra 1615 si vzal Annu Rakúsku, s ktorou mal synov
- Ľudovíta XIV., (* 5. september 1638) a
- Filipa, (* 21. september 1640).
24. apríla 1617 sa Ľudovít pučom dostal k moci a prikázal zavraždiť Concina Conciniho.
Roku 1624 odovzdal riadenie štátu kardinálovi Richelieu, ktorý vytvoril absolutistickú monarchiu. Podarilo sa mu pokoriť vzdor šľachty (ktorému nezabránilo ani ukončenie zvolávania ríšskych stavov), dobyl La Rochelle, čím zlomil moc hugenotov, a zaviedol kráľovských intendantov ako správcov krajiny.
Roku 1635 vstúpilo Francúzsko pod vedením Richelieua do tridsaťročnej vojny, s čím však Ľudovít súhlasil len nerád. Richelieu podporoval v zahraničnej politike protestantov, čo vyhovovalo záujmom Francúzska (oslabené a rozdrobené Nemecko). Naopak v domácej politike oslabil vplyv Hugenotov.
Po Richelieuvej smrti ho vo funkcii štátneho ministra nahradil Július Mazarin.
| Francúzsko | ||
| Bourbonovci | ||
| Predchodca | kráľ | Nástupca |
| Henrich IV. | Ľudovít XIII. | Ľudovít XIV. |
| (1610 – 1643) | ||
