Ľudovít I. (Uhorsko)
Z Wikipédie
| Ľudovít I. | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 5. marec 1326 Visegrád |
| Úmrtie | 10. september 1382 Trnava |
| Pozri aj Biografický portál | |
Ľudovít I. alebo Ľudovít Veľký z Anjou (* 5. marec 1326 Visegrád – † 10. september 1382 Trnava) bol od roku 1342 uhorský a od roku 1370 poľský kráľ.
[úprava] Život
Na uhorský trón dosadol v r. 1342 a nástupníctvo v Poľsku mu zaistil jeho otec o tri roky skôr, zmluvou s poľským kráľom. Počiatok jeho vlády bol v znamení vojen s Benátkami o Dalmáciu a Dubrovník, ktoré získal v roku 1358. Po smrti svojho brata Ondreja v roku 1345 sa pokúsil získať neapolskú korunu a v rokoch 1348-50 viedol vojnu s kráľovnou Janou I. Neapolsko sice dobyl, ale potom ako vypukla morová epidémia, bol donútený ustúpiť a ponechal si iba salernské kniežatstvo. Ľudovít I. Veľký si dočasne podrobil tiež Valašsko, Bosnu, Srbsko a Bulharsko, kde potlačil sektu bogomilov.
V roku 1366 ho v Pešti navštívil byzantský cisár Ján V. Palailogos a sľúbil opätovné pripojenie východnej cirkvi k Rímu, ak kresťanská Európa podporí Byzanciu proti Turkom. V nasledujúcom roku Ľudovít uzavrel vo Viterbe sedemročné spojenectvo s cisárom Karolom IV., ktoré zahŕňalo vzájomnú podporu v Taliansku.
Svoju dcéru Máriu, ktorá sa stala dedičkou uhorského trónu, vydal v roku 1372 za cisárovho najmladšieho syna Žigmunda I. Luxemburského.
Po smrti svojho bezdetného strýka Kazimíra III. sa stal v roku 1370 tiež poľským kráľom, čím vznikla uhorsko-poľská personálna únia. Na počesť svojej korunovácie podnikol krížovú výpravu proti Litovcom a dobyl Červenú Rus, ktorú k neľúbosti poľskej šľachty pripojil k Uhorsku.
V roku 1374 zahájil vojenskú výpravu proti Turkom a podarilo sa mu zvíťaziť nad sultánom Muradom I.. Aj tak však nedokázal znovu získať balkánske kniežatstvá, ktoré sa v nasledujúcich rokoch od Uhorska definitívne odtrhli. Po smrti Ľudovíta I. Veľkého sa dedičkou poľského trónu stala jeho dcéra Hedviga (Jadwiga).
Za jeho vlády dosiahlo Uhorské kráľovstvo postavenie európskej veľmoci a prežívalo rozkvet. Kráľ sa proti magnátom opieral o nižšiu šľachtu a mestá, ktorým poskytoval početné privilégia. Rovnako podporoval hospodársky a kultúrny rozvoj krajiny. V roku 1367 založil prvú uhorskú univerzitu. Pochovaný je v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár).
[úprava] Rodina
- otec Karol Róbert Anjou
- matka Alžbeta Poľská, dcéra Vladislava I. Lokietka
- 1. manželka Margaréta Luxemburská, dcéra cisára Karla IV.
- 2. manželka Alžbeta Kotromanićová, dcéra bosnianskeho bána Štefana II. Kotromanića
