Veľké Slemence

Z Wikipédie

Erb	Mapa
Základné údaje
Kraj:	Košický
Okres:	Michalovce
Región:
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	m n.m.
Rozloha:	km²
Počet obyvateľov:	598 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	obyvateľ(ov)/km2
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	543888
EČV:	MI
PSČ:	076 77 (pošta Ruská)
Telefónna predvoľba:
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:
E-mail:	[mailto: ]
Telefón:
Fax:
Politika
Starosta:	Ing. Ľudovít Tóth
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Veľké Slemence sú obec na Slovensku v okrese Michalovce.

Obec bola v roku 1946 rozdelená medzi Slovensko a Ukrajinu, kedy ostala časť obce Malé Slemence alebo ukr. Mali Selenci na Ukrajinskej strane. V obci je postavený hraničný priechod Veľké Slemence-Mali Selenci pre peších a cyklistov, doposiaľ však nebol odovzdaný do užívania.

Počet obyvateľov je približne 600, väčšina je maďarskej národnosti.

Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Obec Veľké Slemence leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 102 m2, súčasná rozloha: cca 1 000 ha, obyvateľov: 610.

V druhej polovici 13. storočia  časť tamojšieho majetku  patrila  zemanovi Marcelovi , ktorý mal v dedine  kúriu a názov Slemeniec  používal v prídomku .

V písomnostiach z 13.až 15 storočia sa dedina pravidelne vyskytuje pod názvom Zelemench . Od 16 storočia sa názov rozšíril o maďarské Nagi –Veľké čím sa názvom odlíšila od blízkych a menších Malých Slemeniec ( Solonci ). Pôvodný slovenský názov Slemence korení v starobylom slemen, ktoré prevzali Maďari a v podobe szelemen označuje časť domu. Je zrejme , že Slemence boli starobylým slovansko-slovenským sídliskom, nepochybne jestvovali pred 11 . storočím. Patrili k najstarším v okolí. Väčšia časť tamojších majetkov patrila v 14.-15. storočí šľachticom zo Sečoviec . Na blízkom mieste bola pravdepodobne v 11.-12. storočí pustovňa , zaiste benediktínska . Zostal po nej názov miesta a blízkeho mosta ešte v 14. storočí . V dedine bol katolícky kostol, v ktorom v 30. rokoch 14. storočia pôsobil farár Mikuláš . Kostol predpokladáme už v 13.storočí. Časť dediny pri kostole mala v 15. storočí názov v zmysle Kostolné Slemence . Okolo roku 1586 a neskôr v kostole účinkovali protestantskí kazatelia . Tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1427 zdanili okolo 18 port . S domom richtára tam stálo najmenej 19 obývaných sedliackych domov . V roku 1567 zdanili 6 sedliackych domácnosti : dve hospodárili na celých , 4 na polovičných usadlostiach , spolu od 4 port. Želiarskych domácnosti bolo 6. V roku 1588 zdanili 10 sedliackych domácností, z ktorých 3 hospodárili na celých , 5 na polovičných a dve na štvrtinových usadlostiach, spolu od 4,5 porty. Richtár hospodáril na celej usadlosti. Želiarskych domácnosti bolo 13. V poslednej tretine 16. storočia sa tam usadili prisťahované rodiny , čím pribudlo obyvateľstva aj domov . V roku 1599 stálo v sídlisku 35 obývaných poddanských domov. Na prelome 16. a 17. storočia boli Veľké Slemence veľkou dedinou , najväčšou v okolí. Mali poddanské obyvateľstvo a osadenstvo kalvínskej fary .Poddaných v 17 a začiatkom 18 storočia ubúdalo. Roku 1715 hospodárilo 8 sedliackych a 5 želiarskych domácností , roku 1720 už 11 sedliackych , dve želiarske a jedna slobodnícka domácnosť.

V súčasnosti majú Veľké Slemence v prevažnej miere maďarské a kalvínske obyvateľstvo. Medzi zaujímavosti obce patrí fakt, že po II. svetovej vojne vtedajšie politické vedenie drasticky rozdelilo obec na dve časti. Časť patrí dodnes Ukrajine, časť Slovensku. V posledných rokoch vyvíja vedenie obce i samotní obyvatelia nemalú aktivitu na znovu zjednotenie obce. Na zviditeľnenie tejto snahy ako aj na symbolizovanie spolupatričnosti boli na jeseň roku 2003 na oboch stranách hraníc postavené „székely“ brány.