Východoafrická priekopová prepadlina
Z Wikipédie
Východoafrická priekopová prepadlina (po angl. Great Rift Valley, doslova Veľká priekopová prepadlina) je geologický proces odďaľovania africkej platne od arabskej a somálskej. Ťahá sa v dĺžke 5 000 km od severu Sýrie na blízkom východe až po stred Mozambiku v juhovýchodnej Afrike. Šírka údolia sa pohybuje v rozsahu 30 až 100 kilometrov a hĺbka od sto po niekoľko tisíc metrov. Na severe sa tento proces začal asi pred 35 miliónmi rokov, v Afrike asi pred 15 miliónmi rokov. Pomenovanie dostala od bádateľa Johna Waltera Gregoryho.
Najsevernejšia časť prepadliny tvorí údolie Biká v Libanone, ktoré oddeľuje pohoria Libanon a Antilibanon. V Izraeli prechádza do údolia Hulu nachádzajúceho sa medzi pohorím Galilea a Golanskými výšinami a pokračuje Jordánskym údolím cez jazero Galilea, Mŕtve more, Arabah, Akabský záliv až po Červené more.
Afarská panva (Danakilská preliačina) v Eritrei je miestom stretu trhlín, z ktorých jedna smeruje Adenským zálivom do Indického oceánu a druhá, ktorá je súčasťou Veľkej priekopovej prepadliny, smerom na juh do východnej Afriky. Najprv prechádza Etiópskou vysočinou, ktorú delí na dve časti, a južnejšie, v oblasti Veľkých afrických jazier, sa rozchádza do Východoafrickej priekopy a Stredoafrickej priekopy.
