Tiger pásavý ussurijský
Z Wikipédie
 |
Tento článok potrebuje doplniť odkazy na ostatné články. Prosím upravte tento článok podľa návodu na Wikipédia:Príručka/Odkazy. Prosím odstránte túto šablónu po pridaní odkazov. |
Tiger pásavý ussurijský (Panthera tigris) - je najväčšia mačkovitá šelma na svete. Po medveďovi kodiakovi - Ursus arctos middendorffi - s hmotnosťou 920 kg a ľadovému medveďovi - Ursus maritimus - so 700 kg je tiger aj treťou najväčšou suchozemskou šelmou.
Jeho prirodzeným prostredím je Ázia. Vyvinul sa v juhovýchodnej časti tohto kontinentu a odtiaľ sa rozšíril na západ a na sever. Osídlil obrovský areál, ktorý sa tiahol od kaukazských svahov, juhovýchod Turecka do severného Iránu, Afganistanu a Pakistanu, obýval Turkménsko, Uzbekistan, Kazachstan, Tadžikistan, provinciu Xinjiang a oblasť Lopnor v Číne, severozápadné Mongolsko, Indiu, Srí Lanku, Barmu, Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodžu, Malajsiu, Sumatru, Jávu a Bali. Z najvýchodnejších častí kontinentu z oblasti Amuru a Ussúrii sa tiger rozšíril až do Číny do provincie Heilongjiang a do severnej Kórey. Stal sa obyvateľom tropických oblastí s teplotami okolo 40°C, ale obýva aj miesta, kde zimné teploty klesajú až pod -45°C, s vysokou snehovou pokrývkou. Vďaka tomu sa začal pôvodný druh v jednotlivých oblastiach prispôsobovať miestnym podmienkam, z čoho vzniklo 8 poddruhov tigra:
- tiger indický - Panthera tigris tigris
- tiger indočínsky - Panthera tigris corbetti
- tiger sumatránsky - Panthera tigris sumatrae
- tiger jávsky - Panthera tigris sondaica
- tiger balijský - Panthera tigris balica
- tiger kaspický - Panthera tigris virgata
- tiger ussurijský - Panthera tigris altaica
- tiger čínsky - Panthera tigris amoyensis
Dnes je tiger rozšírený už len v nasledovných oblastiach: od Kaukazu až po oblasť Poamuria a Usúrii, na juhu Prednej a Zadnej Indie, v Číne a na Sundskom súostroví. Je to výsledok lovu tigrov, sústavného ničenia prírodného prostredia, následok stále sa zvyšujúcej ľudskej populácie a preľudnenia ázijského kontinentu a tiež bezohľadnej exploatácii pralesov. Z ôsmich zemepisných rás dnes už bol úplne vyhubený tiger balijský, jávsky a tiger kaspický.
Tiger aj napriek svojej obrovskej mohutnosti a neuveriteľnej sile (tiger sibirsky - sila až 50-tich chlapov), dokonale reprezentuje mačkovité šelmy svojou ladnou eleganciou a ľahkosťou pohybu.
K majestátnemu zjavu tigra prispieva aj typické sfarbenie. Na červenohnedom podklade je tiger hnedo až čierno pruhovaný, pričom pri vymieňaní srsti sa toto sfarbenie môže odlišovať. Počas teplejších mesiacov býva podklad bledší a počas zimných mesiacov tmavší a farebne sýtejší. Aj keď sa zdá, že jeho sfarbenie je nápadné, má svoju funkciu, ktorú sa tiger učí využívať už od narodenia. Dospelé jedince sú pri pomalom plížení hustou vegetáciou vďaka striedaniu svetla a tieňu takmer neviditeľné.
Bez ohľadu na to, či tiger žije v zajatí alebo vo voľnej prírode, ako jediná mačkovitá šelma miluje vodu. Vo voľnej prírode bez námahy prepláva aj veľké vzdialenosti. Bežne prepláva 6 - 8 kilometrov, pravidelne navštevuje morské ostrovy vzdialené od pevniny 15 - 28,8 kilometrov.
Obsah |
[úprava] Lov
Celá stavba tigrieho tela, mohutnosť, ale aj pružnosť a obratnosť prezrádzajú veľmi schopného lovca. Keďže žije v tajge v povodí rieky Amur v Rusku a stojí na špičke ekologickej pyramídy, jeho hlavnou úlohou je regulácia populácií stredných až veľkých ázijských párnokopytníkov (hlavne jeleňov, ale nepohrdne ani medveďom). Dokáže rozlíšiť chorého jedinca zo stáda párnokopytníkov od zdravého, a preto sa považuje za lekára prírody. Tým, že uloví choré alebo slabé zviera, pomôže stádu v pohybe a úniku pred ostatnými predátormi a okrem toho zabraňuje premnoženiu týchto zvierat, zničeniu ich vlastného životného prostredia a ich genetickej degenerácii.
Tiger má výborný zrak a nie je farboslepý. Jeho oči dokážu omnoho dokonalejšie a rýchlejšie registrovať pohyb. Obdivuhodne výkonný má aj sluch. Veľké ušnice sú pohyblivé ako radary a otáčaním zachytia aj to najjemnejšie šuchnutie. Dokáže teda dokonale určiť smer, odkiaľ zvuk prichádza. Toto tiger využíva najmä pri love.
[úprava] Taktika lovu
Pri zazretí koristi tiger spozornie, prikrčí sa a začne sa ticho plížiť. Ak korisť začuje pohyb alebo šuchotanie, okamžite je v strehu. Tiger vtedy zastaví a ľahne si tak, aby mohol v momente zaútočiť. Zaujme nehybnú pózu a čaká, kým si ho korisť prestane všímať. Vtedy dokáže vyvinúť až 50 km rýchlosť. Tiger útočí výlučne odzadu, od chrbta. Aj keď dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť, neprenasleduje utekajúcu korisť viac ako 200 metrov. Väčšinou sa mu pri behu nepodarí uloviť vyhliadnutu korisť, pretože jelene sú rýchlejšie a hlavne vytrvalejšie. Jelene sa snažia prudkým prebiehaním tigra zmiasť od vytýčeného cieľa, čo sa im väčšinou podarí. Preto tigre zväčša lovia pár skokmi. Tiger sa často približuje ku stádu zvierat aj niekoľko desiatok minút, aby náhly závan vetra neinformoval vyhliadnutú korisť o jeho prítomnosti. Väčšinou ho prezradí vynikajúci čuch jeleňov. Priemerne len asi každý desiaty pokus tigra o lov je úspešný. Tiger je však veľmi trpezlivý a snaží sa využiť každú ponúknutú šancu. Úspech sa dostaví len pri pomalom a opatrnom plížení proti vetru, čím sa ku svojej koristi priblíži na niekoľko metrov. Prudký útok s momentom prekvapenia mu dáva dobré vyhliadky na ulovenie vyhliadnutej koristi. Skokom dokáže tiger prekonať vzdialenosť 7 - 10 metrov. Korisť zachytí mohutnými prednými labami s ostrými pazúrmi a svojou váhou - samce okolo 400 kg, samice do 380 kg - ju zrazí k zemi. Už od narodenia sa mláďatá hrajú formou bojov, lovia sa navzájom. Matka im presne ukáže, ako usmrtiť korisť. Vďaka ich neuveriteľnej sile pri slabších jedincoch stačí, ak tiger svojou labou udrie korisť po tvári a okamžite jej zlomí väzy. Alebo pri silnejších a zdatnejších jedincoch vie presne, do akého miesta na krku má zaťať svoje špicáky a spolu s tlakom silných čeľustí na priedušnicu usmrtí korisť. Pri malých a stredných kopytníkoch musí tiger dávať pozor na parohy a kopytá koristi, ktoré by ho mohli poraniť. Tiger sa preto snaží držať korisť za hrdlo a ležať jej pred hlavou, aby sa pri smrteľnej kŕči obete vyhol prudko kopajúcim končatinám. Pri väčších a nebezpečných zvieratách sa tiger pri útoku snaží utekajúcej koristi pretrhnúť šľachy na zadných nohách, aby zabránil jej úniku. Po tom, čo tiger korisť takto zastaví, vrhne sa jej na hrdlo a usmrtí ju. Tento spôsob lovu sa môže zdať drastický a nehumánny, ale príroda do veľkej miery utrpenie znižuje. V mozgu sa vylučujú endorfíny, ktoré tlmia bolesť a vyvolávajú pocit telesného blaha. Okrem toho je ulovené zviera v šoku.
Tiger dokáže zožrať na jedno posedenie behom niekoľkých hodín okolo 30 - 40kg mäsa. Potom má pôst 5 - 7 dní. Ale ich priemerný prísun potravy je 7 kilogramov mäsa denne. Mladé, doteraz neskúsené tigre sa pri útoku na veľkú korisť môžu aj smrteľne zraniť. Veľkou lahôdkou tigra sú medvede. Takúto veľkú korisť nie je tiger schopný hneď zkonzumovať, a preto ju zakrýva vetvami, lístím a trávou, aby ju uchránil pred inými zvieratami. Ale pri neopatrnom love si dokáže medveď s tigrom poradiť, zabiť ho a zožrať. Dôležité pri love sú tiež nápadné silné, tzv. sínusové hmatové fúzy na papuli tigra. Ak sa fúz dotkne koristi, tiger okamžite i v absolútnej tme zaútočí. Dotykom hmatových fúzov tiež určuje aj smer ochlpenia, či operenia koristi a tým sa orientuje pri šklbaní chlpov alebo peria a pri nájdení vhodného miesta k otvoreniu telesnej dutiny. Tieto fúzy sa tiež uplatňujú aj pri vzájomnej komunikácii dvoch tigrov.
V zajatí má tiger pravidelnú stravu, pričom ak nechceme rozvíjať jeho lovecké inštinkty, dostáva len čistú svalovinu zvieraťa (jeden tiger zožerie denne okolo 15kg mäsa). Ak by sme tieto inštinkty u ňho ďalej rozvíjali, človek by k nemu nemal prístup. Aj napriek tomu, že človek tigra v zajatí nepodporuje v love, tiger je predsa len šelma a človek v ňom nedokáže úplne potlačiť jeho inštinkty. Preto ho neprekvapí, ak si tiger v zajatí uloví sem-tam nejakého zajaca alebo malú srnku, ktorá náhodou prebehne cez ochranný plot výbehu tigra. Lovecké inštinkty je najlepšie vidieť u mláďat. Tie sa celé dni hrajú, a to formou súbojov, ako som už spomínala. Tigríčatá na seba lovia, kúšu sa do krkov - zaujímajú polohu usmrcovania koristi - alebo sa udierajú labami. A pritom stačí len malé zarevanie a súrodenci aj matka okamžite mláďa pustia. A v hre sa pokračuje ďalej.
[úprava] Komunikácia
Tiger svoj čuch intenzívne využíva aj napriek tomu, že nie je rozhodne tak dokonalý ako pri psovitých šelmách. Pachom si označuje svoje územie, ktoré môže mať rozmery až do 180 km². Tiger bežne denne nachodí 25 km, občas aj 80 km. Čas od času sa zastaví, zdvihne chvost a na strom, či ker prudko, akoby rozprašovačom vystrekne páchnuci moč. Ďalšou značkou o tom, že toto územie je už obsadené je umiestňovanie trusu na tigrích chodníčkoch alebo rozhrabávanie pôdy zadnými labami na určitom mieste. Charakteristický pach jednotlivých tigrov hraje obrovskú úlohu v sociálnom a sexuálnom živote. Podľa pachových signálov v moči, ktoré zanecháva samica v dobe rozmnožovania na kríkoch, kameňoch, či v tráve, ju samec vyhľadáva. Pre dokonalý rozbor pachov majú tigre na podnebí ešte jeden čuchový orgán v podobe jamky vystlanej čuchovými bunkami. Tým samci u samice rozpoznajú ruju lepšie než nosom. Samci aj samice preto pri skúmaní pachových značiek nadvihujú horný pysk a snažia sa zachytiť pach aj týmto druhým čuchovým orgánom. Tomuto prejavu, keď má tiger rozšklebenú papulu sa hovorí flémovanie.
Tigre sú samotári. To však neznamená, že sa nastretávajú a nezdravia sa. Na veľkom loveckom teritóriu samca môžu žiť dve až tri samice. Tigre komunikujú niekoľkými spôsobmi. Základným hlasovým prejavom, ktorým oznamujú druhým tigrom „tu som“, je hlasné dvojslabičné volanie „ÁUUNH - ÁUUUNH“. Toto volanie, či rev je v noci počuť až na vzdialenosť 3 kilometrov, čo dokážu vďaka pružnému závesu jazylky (podporný aparát jazyka). Okrem výraznej tvárovej mimiky, volania a pachových signálov používa tiger ešte iné komunikačné prostriedky. Pri zlosti prechádza jeho hlboké vrčanie postupne do kašľavého revania. Tento signál protivníkovi jasne hovorí, že môže v ďalšom okamžiku očakávať údery mohutnými labami, a preto bude lepšie, keď ustúpi. Úplne podriadený tiger na tento hlas reaguje tak, že si ľahne na chrbát, čím tiež zabráni útoku. Vzrušenie tigra sa pozná podľa chvenia špičky chvostu, pri zlosti chvostom prudko šľahá.
Pri stretnutí dvoch samcov vyjadrujú chovaním aj svoje postavenie. Podriadený tiger má otvorenú papuľu a oznamuje tým, že sa snaží vyhnúť stretu. Druhý tiger naopak vážne hrozí tým, že má jednu labu jemne dvihnutú nad zemou a má ju pripravenú k úderu.
[úprava] Zmyslové orány
Zmyslové orgány zachytávajú zrakové, sluchové, pachové, čuchové a hmatové podnety a predávajú ich do mozgu. V ňom dochádza ku konečnému vyhodnoteniu jednotlivých podnetov a hlavne k záverečnému rozhodnutiu, ktorý z nich je pre určitú situáciu dôležitý, takže je nutné naň reagovať.
Z dôvodu už vyššie spomenutých faktov o tigrom čuchu a hmatu (komunikácia) sa budem hlavne zaoberať tigrím zrakom a sluchom.
[úprava] Zrak
Obidve oči na hlave smerujú dopredu, očné osi sa krížia a výsledkom je priestorové videnie dôležité pre:
- úspešné sledovanie koristi
- dokonalý odhad vzdialenosti pri skokoch
- presnú predstavu o tvare a a vzhľade zazretej koristi alebo nepriateľa.
Zornička u dospelého tigra má pri úplnom stiahnutí tvar štvorca, stojaceho na jednom vrchole, naopak malé tigríčatá majú skoro po otvorení očí zorničku elipsovitého tvaru. Oči tigra sú omnoho výkonnejšie než ľudský zrak, zachytávajú rýchlejší sled pohybov. Naše filmové zábery by preto vnímali ako pomalé striedanie jednotlivých obrazov. Za sietnicou majú lesklú odrazobú vrstvu - tapetum lucidum - , ktorá zaisťuje, aby aj malé množstvo svetla dráždilo zrakové bunky dvakrát, raz pri dopade na sietnicu, druhý krát pri odraze od vrstvy „svetielkujúcej“ v noci.
[úprava] Sluch
Pomerne veľké a veľmi pohyblivé ušnice dokonale zachytávajú aj tie najslabšie zvuky. Tigre počujú omnoho lepšie ako človek a vnímajú pre nás nepočuteľné vysoké tóny až do frekvencie 35 kHz (človek len do 20 kHz).
[úprava] Hygiena
Ako všetky mačkovité šelmy sú aj tigre veľmi čistotné zvieratá, ktoré venujú veľkú časť svojho denného programu úprave tela. Jazyk pokrytý pevnými, nazad ohnutými ostňami - kónickými papilami - sa nielen hodí k ostrúhavaniu zbytkov svaloviny na kostiach, ale funguje aj ako dokonalá kefa k prečesaávaniu srsti. Hlavu si tigre čistia labou navlhčenou slinami. K tigrej hygiene patrí i denná údržba ostrých pazúrov. Okrem okúsavania zubami si pazúre brúsia škriabaním do dreva. Tým zároveň zabraňujú ich prerastaniu. Tigre doslava milujú vodu a pravidelne sa kúpu. Ako vynikajúci plavci dokaážu preplávať nie len veľtoky, ale aj morské úžiny. Vo vode sa hrajú, vyskakujú z nej, prevracajú sa a labami vodu ďaleko rozstrekujú. Po očiste tela sa ukladajú k viac ako dvanásťhodinovému spánku.
[úprava] Dvorenie a rozmnožovanie
Tigre nemajú tak pevne stanovenú dobu rozmnožovania ako ostatné severské zvieratá. Ale aj napriek tomu dvorenie trvá od decembra do marca. V tej dobe je možné tigrov bežne počuť. Samice v ruji opúšťajú svoje teritória a dlhým volaním „ááúúng- úú- úúng“ hľadajú samcov. Samci im odpovedajú podobným volaním, ktoré je však hrdelnejšie, hrubšie a hlasnejšie. Tiger sa v ruji prejavuje zvýšeným značkovaním a volaním. Samica v tej dobe výrazne znižuje príjem potravy, trie sa o stromy a váľa sa. Jedine v tejto dobe dochádza k skutočným kontaktom dvoch samotársky žijúcich šeliem.
Forma pozdravu, ktorou začína tigrie dvorenie, je vzájomné trenie tvárami a bokmi. Dvorenie tigrov je pomerne krátke, ale musí trvať určitú dobu, aby si obe zvieratá na vzaájomný telesný dotyk zvykli. Dvorenie spočíva v naháňačkách, jemných bitkách a vo vzájomných dotykoch hlavy a celého tela, pri ktorých sa uplatňujú aj hmatové fúzy. Ruja trvá u samici zvyčajne 5 -7 dní. Keď samica nebola oplodnená, ruja sa po 28 - 55 dňoch opakuje.
Tigricu, ktorej sa v plnej ruji hovorí horúca, spoznáme ju aj podľa opuchnutých vonkajších rodidiel. Samica preberá iniciatívu a s nadvihnutým zadkom a do strany odtiahnutým chvostom sa snaží vsunúť sa pod stojaceho samca. Po niekoľkých výzvach konečne dôjde k páreniu, pri ktorom sa samec zakusne do samičieho zátylku. Samo párenie trvá krátko, od 8 sekúnd do 2 minút. Po párení sa samica snaží samca udrieť labou, čomu sa tiger vyhne tým, že okamžite odskočí. Potom si samica ľahne na bok a často na chvíľu aj zaspí. Zanedlho sa však znovu priblíži k samcovi, hlboko bručí a snaží sa ho opäť dotykmi a jemným kúsaním donútiť k ďalšej kopulácii. Behom ďalších dní sa tigrí pár pári až 55 krát denne. Po párení sa obidva tigre rozídu, pretože oplodnená samica prestane samca znášať a stane sa voči nemu agresívna. Musia taktiež dohnať pokles hmotnosti za doby párenia, kedy obaja takmer nežerú. V dobe ruje môže mať jeden tigrí samec aj tri samice, ktoré postupne oplodňuje. V niektorých prípadoch po skončení ruje sa samica usídli v teritóriu samca.
[úprava] Základné fakty
- Dĺžka ruje: 5 - 7dní
- Rujná perioda: 28 - 55 dní
- Doba brezosti: 106 dní
- Počet mláďat: 2 - 3
- Pôrodná váha: 800 - 1600 g
- Otváranie očí 3. - 10. deň
- Doba kojenia: 5 - 6 mesiacov
- Opustenie hniezda: 40 - 45 deň
- Žranie mäsa: 55. - 60. deň
- Pohlavná dospelosť:
- samce - 5 rokov
- samice - 3 roky
- Plná telesná vyspelosť:
- samce - 6 rokov
- samice - 4 roky
[úprava] Pôrod
Vzhľadom k malým rozmerom tigrích novorodencov môžeme tigrí pôrod označiť za bezproblémový. Nezkúsené prvorodiace samice sa väčšinou mláďat neujmú a opustia ich. Prvý pôrod teda pokladáme za akýsi nácvik k najzávažnejšej úlohe tigrej matky. K pôrodu si musí samica vybrať miesto, kde nebude rušená, pretože niektorí samci by mohli mláďatá zabiť.
Po pôrode musí samica zbaviť mláďatá plodových obalov a prekusnúť im pupočnú šnúru, tým povzbudí ich dýchacie centrum. Dôkladným olízaním ich zbavítiež hlienu a krvi, lízanie slúži zároveň ako podporná masáž zvyšujúca prekrvenie povrchu tela. Ďalej musí tigrica vyčistiť hniezdo a zožrať placenty mláďat, ktoré z nej po pôrode vychádzajú a ktorých konzumáciou získava pre svoj organizmus veľmi dôležité látky.
Narodené mláďatá musí matka najprv zahrievať, pretože ešte namajú dokonalú termoreguláciu. K dôležitým úlohám patrí tiež pravidelná masáž okolo ritného otvoru, ktorá podnecuje vyprázdňovanie mláďat. Niekoľko krát denne tigríčatám čistí a kefuje jazykom hustý kožuštek. Zpočiatku mláďatá väčšinu času pijú materské mlieko (mláďatá majú vrodenýzvláštny prejav, akési prešľapovanie, ktoré voláme mliečny krok- jemne a pravidelne tak masírujú mliečne žľazy, čo stimuluje väčšiu produkciu mlieka), na jeho množstve a kvalite závisí aj ich rast. Od 55. dňa im matka začne nosiť pevnú potravu, ktorú sa tigríčatá učia konzumovať.
[úprava] Výchova mláďat
S postupujúcim vývojom začínajú mláďatá objavovať najrôznejšie hry. Zaujímajú sa o pohyb špičky matkinho chvosta, útočia na matku i na súrodencov. Matka sa týchto hier často účastní a tigríčatám vlastne ukazuje, aké metódy môžu pri vzájomných naháňačkách použiť k chyteniu, podrazeniu nôh začínajúc a skokom končiac. Hry mláďat rozhodne nie sú samoúčelné. Okrem cvičenia obratnosti a vytrvalosti patria niektoré prvky k nácvikom tých najdôležitejšíchhmatov, či úchopov, ktoré musí každý tiger dokonale poznať. Pri hrách sa úlohy veľmi rýchlo striedajú. Lovený sa v zápätí stáva lovcom a bývalý lovec zasa korisťou.
Vo veku 4 mesiacov, kedy sú tigríčatá veľké približne ako kokršpaniel, sa už s matkou pravidelne vydávajú na lov. Vtej dobe ich ešte matka kojí a mláďatá nie sú schopné korisť uloviť. Tigrica ich však učí, ako sa k nej majú priblížiť, ako ju prekvapiť, zraziť k zemi a zabiť. Mláďatá sa učia tým, že matku dôkladne pozorujú. Pokúšajú sa loviť malé zvieratá a často sa plížia k väčšiemu hmyzu. V 6 mesiacoch, keď už úplne prejdú na požieranie pevnej potravy, stávajú sa postupne omnoho samostatnejšími. Často opúšťajú odpočívajúcu matku a vydávajú sa samé na prvé výpravy aj do vzdialenejšieho okolaia. Vo veku 1 roku, keď sú velké skoro ako matka, nastáva najťažšia a najnebezpečnejšia výuka vlastného lovu. Samica často mladého jeleňa či byvola len poraní a doslova mláďa núti, aby korisť usmrtilo. Sama sedí a len z neďaleka ich pozoruje, aby mohla pri prípadnej chybe zasiahnuť. Mláďatá doprevádzajú matku dva až tri roky.
Keď sa mladým tigrom podarí uloviť prvého jeleňa, dočkajú sa väčšinou prekvapenia, pretože sa ich úlovku zmocní dospelý tigrí samec. A keď sa snažia korisť obhajovať, sú nemilosrdne napadnutí, zranení alebo dokonca usmrtení.
Konečná fáza zložitého učenia, ako prinútiť potomkov k samostatnosti je, že samica stále častejšie opúšťa svoje tigríčatá na dlhú dobu a dokonca na ne býva útočná a agresívna.
[úprava] Záver
Tigre sibírske sú symbolom nespútanej sily a suverénnej elegancie. Sú rovnako hrdé ako plaché, sú najohrozenejšími zvieratami Zeme a ich počet drasticky klesá všade na svete. Tigre dnes nevyhubili len lovci a pytliaci, aj keď sa na tom podieľali najväčšou časťou, ale aj rozširovanie pasienkov, požiare buša. Keď sa ukázal skutočný rozmer ohrozenia, bol tiger z iniciatívy Indiry Gándhiovej vyhlásený za chránenú zver a boli založené viaceré rezervácie. K ich vyhubeniu prispeli najväčšou časťou pytliaci a ľudia, ktorí verili, že časti tela tigra majú magické vlastnosti. Rozličné metódy ľudového liečiteľstva známe v celej Ázii a niektoré z nich dokonca možno brať vážne. No toto mystivké nadhodnocovanie tigrej sily viedlo k ohrozeniu celého druhu.
V Číne veria, že jedenie tigrieho mäsa dodáva silu. Používajú aj:
- tigrie kosti proti reumatizmu,
- tigriu masť proti hemeroidom,
- tigriu krv na posilnenie silnej vôle,
- tigrie žlčníky proti kŕčom,
- tigrie penisy na liečenie impotencie,
- tigrie chvosty proti kožným chorobám,
- tigrie nosy proti epilepsii
- alebo tigrie fúzy proti bolestiam zubov.
Využívajú takmer každý jeden orgán tigrieho tela. Tigre boli chytané do pascí alebo otrávené. Ich kosti boli hneď zomleté na práčok alebo zbierané.
