Tajná služba
Z Wikipédie
Tajná služba je zvláštny štátny orgán, ktorý utajeným spôsobom získava také informácie pre najvyššie štátne orgány, či napríklad políciu, ktoré nemožno získať iným spôsobom. Často tiež informácie analyzuje, rozširuje a venuje sa špionáži a kontrašpionáži.
Stupeň utajenia jednotlivých tajných služieb je rôzny. Spravidla sa utajujú pracovné metódy, používaná technika, pracovníci, u niektorých služieb aj rozpočet, sídlo a podobne. Niekedy sa utajuje aj fakt, že daná služba vôbec existuje - napr. v Spojenom kráľovstve legálne rozviedka neexistuje, hoci je jej existencia všeobecne známa.
Obsah |
[úprava] Zložky/Druhy tajnej služby
- policajná a bezpečnostná - tajná kriminálna polícia, protiteroristické komandá, finančná a ekonomická polícia…
- spravodajská (informačná)- rozviedka, kontrarozviedka, protidrogové a protiteroristické spravodajstvo…
- tajná politická polícia - sleduje protištátnu činnosť (napr. bývalá Štátna bezpečnosť)
[úprava] Príklady dnešných tajných služieb
- Česko:
- BIS
- ÚZSI
- Vojenská kontrarozvědka
- Vojenské obranné zpravodajství
- bývalé Česko-Slovensko:
- Štátna bezpečnosť (do roku 1990), potom Federálna bezpečnostná a informačná služba (FBIS)
- iné
- Francúzsko:
- DGSE - rozviedka
- DST - kontrarozviedka
- iné
- Nemecko:
- BND - rozviedka
- BfV - kontrarozviedka
- iné
- Rusko:
- Federálna bezpečnostná služba
- iné
- Slovensko:
- SIS – rozviedka a kontrarozviedka
- Vojenské spravodajstvo s časťami:
- Vojenská spravodajská služba (VSS)
- Vojenské obranné spravodajstvo (VOS)
- NBÚ (od roku 2001) - ochrana utajovaných skutočností, šifrová služba a elektronický podpis
- USA:
[úprava] Rozviedka a kontrarozviedka
Termíny rozviedka a kontrarozviedka sa už dnes na Slovensku oficiálne nepoužívajú a ide len o neformálne označenia:
- Rozviedka, teda zahraničné spravodajstvo, je činnosť služby a získavanie informácií mimo územia domovského štátu
- Kontrarozviedka, teda vnútorné spravodajstvo, získava informácie o nelegálnej činnosti na území domovského štátu
[úprava] Koordinácia na Slovensku
Na Slovensku činnosť jednotlivých tajných služieb koordinuje Výbor Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre koordináciu spravodajských služieb (Bezpečnostná rada SR bola zriadená roku 2002). Je stálym pracovným orgánom bezpečnostnej rady pre koordináciu plánovania opatrení zameraných na zabezpečenie činnosti štátnych orgánov a špeciálnych služieb, ktoré plnia úlohy podľa osobitných predpisov. Predsedom výboru je predseda bezpečnostnej rady. Podpredsedom výboru je podpredseda bezpečnostnej rady. Členovia výboru sú: minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, minister obrany Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva, riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby, prezident Policajného zboru a riaditeľ Národného bezpečnostného úradu.