Spišský Štiavnik

Z Wikipédie

Erb	Mapa
Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Poprad
Región:	Spiš
Poloha:	48° 59' 42" s. š. 20° 21' 36" v. d.
Nadmorská výška:	m n.m.
Rozloha:	1836 km²
Počet obyvateľov:	2142 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	1 obyvateľ(ov)/km2
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	523879
EČV:	PP
PSČ:	059 14
Telefónna predvoľba:
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Obecný úrad Spišský Štiavnik Hornádska 241 059 14 Spišský Štiavnik
Web:	www.spisskystiavnik.sk
E-mail:	spisskystiavnik@stonline.sk
Telefón:	052/788 56 01
Fax:	052/788 56 02
Politika
Starosta:	Mária Kleinová
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Spišský Štiavnik je obec na Slovensku v okrese Poprad.

Obsah 1 Polohopis 1.1 Časti obce 1.2 Vodné toky 1.3 Vodné plochy 2 Symboly obce 3 História 4 Politika 4.1 Obecné zastupiteľstvo 4.2 Obyvateľstvo 4.3 Partnerské obce 5 Kultúra a zaujímavosti 5.1 Divadlo 5.2 Múzeá 5.3 Hudba 5.4 Stavby 5.4.1 Pamiatky 5.4.2 Pomníky 5.5 Parky 5.6 Šport 5.7 Pravidelné podujatia 5.8 Kulinárske špeciality 6 Hospodárstvo a infraštruktúra 6.1 Doprava 6.2 Dôležité firmy 6.3 Verejné ustanovizne 6.4 Školstvo 7 Osobnosti 7.1 Čestné občianstvo 7.2 Cena obce 7.3 Významné osobnosti 8 Médiá (foto, audio, dokumenty) 9 Externé odkazy

[úprava] Polohopis

[úprava] Časti obce

ulice Priečna, Hlavná, Kvetná, Lúčna, Slnečná, Hornádska, Kláštorná, Mlynská

[úprava] Vodné toky

rieka Hornád, potoky : Oľšovec, Ždiar,

[úprava] Vodné plochy

[úprava] Symboly obce

Erb, znak, vlajka,

Vzhľadom na to, že pomenovanie cistercistého opátstva, ako farský kostol bol stredoveku, i po jeho prinavrátení katolíkom zasvätený Panne Márii, Panna Mária je aj základom erbu obce. Panna Mária sa objavila aj na prvej pečati obce, ktorou obec overovala svoje dokumenty. Pochádzala z roku 1760 a vo svojom poli obsahovala Pannu Máriu s Ježiškom a kruhopis pečate niesol nápis: „Sigilium pagi Schavnik“. Podarilo sa nájsť iba jej veľmi nekvalitný odtlačok na písomnosti z roku 1780, kde sa v pečatnom poli rysuje hlava Panny Márie a Ježiška. Obec si v roku 1821 dala vyhotoviť nové pečatidlo, ktoré pravdepodobne bolo podobné staršiemu z roku 1760. Od tohto obdobia hlavne vplyvom germanizácie a maďarizácie sa pečať niekol'ko krát menila hlavne nápis, ale symbolika Panny Márie s Ježiškom stále zostávala.

[úprava] História

Osídlenie možno na území Spišského Štiavnika možno datovať do obdobia neolitu a doby bronzovej. V katastri obce tzv. Nad rybníkom objavil významný slovenský archeológ František Javorský štyri sídliskové objekty z obdobia neolitu a doby bronzovej. V polohe Sedliská takisto objavil sídlisko z doby neolitu a prvky doby bronzovej a staršej doby rímskej .

Začiatky obce sa úzko spájajú so vznikom opátstva cistercitov na Spiši v roku 1223 a to práve na území obce Spišský Štiavnik. (Abbatia S. Mariae de Scepus et de Schavnyk). Uvedené opátstvo založil Koloman, brat Belu IV, neskoršieho uhorského kráľa. Na založenie opátstva povolal cistercitov z poľského kláštora z Wanchoku. Sám Belo IV roku 1260 potvrdil donáciu svojho brata a v donácii vymedzil hranice panstva štiavnického opátstva tak, že do panstvo celé územie hornej hornádskej kotliny , ako aj územie dnešnej Spišskej Teplice a Nižnej Šuňavy. Ešte predtým v roku 1256 Belo IV daroval opátstvu už zaniknutú osadu Stojany.

Ján Vencko- rodák a historik Spiša vo svojich dejinách Štiavnického opátstva píše, že obec bola v rámci panstva založená aj vzhľadom na svoju blízkosť ku kláštoru ako prvá po znovuzriadení kláštora po tatárskom plene z roku 1241. Podľa jeho názoru hlavným agentom, ktorý zohnal ľudí potrebných pre založenie obce bol comes Hildebrand, za čo dostal od kláštora v roku 1265 ako odmenu prenájom osady Stojany za dve marky striebra ročne.

Obec Spišský Štiavnik sa prvýkrát spomína na listine z roku 1294, na základe ktorej spišský prepošt-biskup Jakub udeľuje štiavnickému kláštoru a jeho opátovi Jánovi desiatok z jemu patriacich obcí. Po pri nej sa spomínajú aj obce Viderník, Spišská Teplica, a už zaniknutá obec Alcnov., Ústálené hranice obce .... Predpokladá že bol postavený už nový kamenný kláštorný kostol. Stavebná huta v Štiavniku

Na základe týchto listín Vencko uvádza, že obec Spišský Štiavnik už bol riadnou obcou s kostolom, mlynom, hostincom a svojim šoltýsom. Vzhľadom na charakter rádu cistercitov, ktorí nevykonávali pastoračnú činnosť, bol Štiavnik najprv filiálkou štvrtockej fary a od 14. stor. bol fíliou Hranovnice. Ešte v roku 1349 bol Štiavnik filiálkou štvrtockej fary . Patronícium Bl. P. Márie podobne ako pomenovanie štiavnického opátstva

Roku 1347 udeľuje uhorský kráľ ĽudovítI Veľký štiavniskému opátstvu právo meča nad svojimi poddanými.

Z 15 stor. nemáme o obci nejaké významnejšie správy azda je potrebné a to vzhľadom na celkovú situáciu na Spiši, že aj na Štiavniku určite neľahky padli nájazdy husitov ako aj rabovania bratríkov.

[úprava] Politika

[úprava] Obecné zastupiteľstvo

Obecné zastupiteľstvo má 9 poslancov. Jaroslav Budinský podstarosta František Proner Ing. Marcel Korheľ Akad. soch. Štefan Hudzík Ing. Milan Maliňák Ing. Iveta Martinková Stanislav Hudzík Oĺga Martinková Ing. Martin Hudzík

[úprava] Obyvateľstvo

K 31. 12. 2005 počet obyvateľov v Spišskom Štiavniku bol 2153, z toho 1487 dospelých a 666 detí.

[úprava] Partnerské obce

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

[úprava] Divadlo

Folklórny súbor "Olšovec„

[úprava] Múzeá

[úprava] Hudba

Folklórny súbor “Olšovec„

[úprava] Stavby

[úprava] Pamiatky

Kaštieľ
V súčasnosti sa úradne nazýva: Spišský Štiavnik – Kaštieľ. Pri svojom zrode patril k Štiavnickému panstvu, ktoré tvorilo oblasť od Liptovskej Tepličky po Hrabušice. Leží na juhovýchod od Popradu. Štiavnický kláštorný hrad je typickou ukážkou, že nielen svetskí zemepáni žili z mozoľov poddanýtch, ale aj mnísi, páni tohto kláštorného hradu. Opát kláštora vymohol roku 1292 od panovníka, aby susedné obce povinne odovzdávali pre kláštor desiatky.

V bojoch o Uhorský trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. boli osada i hrad niekoľkokrát vyplienené a prívrženec Zápoľského Lasky hrad dobyl. Za odmenu Zápoľský vymenoval Laskyho za spišského župana (1528) a daroval mu Štiavnický hrad. Lasky premenil hrad na dôležitú pevnosť (1533). Jeho syn roku 1574 predal hrad Štefanovi Thurzovi. Roku 1579 bol už pánom hradu Šebastian Tököly, ktorého syn Štefan prestaval hrad na kaštieľ v renesančnom slohu. Po tejto prestavbe ostal z pôvodneho hradu vlastne iba materiál, preto treba štiavnický kaštieľ považovať za stavebnú pamiatku zo 16. storočia. Jeho terajší vzhľad nám už nepatrnými zvyškami pripomína jeho renesančný výzor.

Po páde Tökölyovcov (1669) kaštieľ získal ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi, ktorý tam roku 1699 usadil jezuitov, ktorí k jeho západnej strane pristavali kaplnku. Jezuiti vlastnili kaštieľ až do zrušenia rádu Jozefom II. (1782 ). Vtedy prešiel do majetku novozriadeného Spišského biskupstva (1786). Roku 1832 dal vtedajší biskup Jozef Bielik kaštieľ prestavať. Pri renovácii v rokoch 1832 – 1834 a 1891 – 1908 sa narušil renesančný vzhľad kaštieľa. Roku 1925 kaštieľ vyhorel a v rokoch 1927 až 1929 ho renovovali podľa návrhu architekta Dušana Jurkoviča. Kaštieľ naposledy renovovali v roku 1950. Exteriér

Poschodový kaštieľ ma štvorcový pôdorys s nárožnými vežami, ktoré sú na západe hranolové a na východe kruhové. Fasády sú úplne hladké, len na vstupnom priečelí je malý tympanón. Kaštieľ obklopuje múr, respektíve ďalšie krídlo, ktoré ukončuje renesančná arkatúra. Na nároží opevnenia sú kruhové vežičky.Ku kaštieľu patria hospodárske budovy a kaplnka, postavená zo sekundárne použitých kameňov, ako aj ranogotických architektonických detailov pochádzajúcich z kláštora. Interiér

Dispozícia kaštieľa je pozmenená – v niektorých miestostiach sú korýtkové klenby, inde rovné stropy.V jednoloďovej kaplnke je oltárny obraz Zvestovania Panny Márie z čias okolo roku 1835 od J. Czauczika. V súčasnosti je v kaštieli sociálny domov mládeže a SOU.

Na kaštieli je od roku 1955 bocianie hniezdo a bociany sa doňho každoročne vracajú.
Kostol

Gotický rímsko-katolícky kostol z konca 14. storočia, barokovo upravený v 18. storočí. Stojí uprostred obce pri Hornáde v riadne omurovanom, priestrannom dvore. Pre veľkú vlhkosť v kostole nie sú žiadne krypty. Hlavný oltár je venovaný ku cti Narodenia Panny Márie. Roku 1700 sa okrem hlavného oltára „antiqui operis“ so zatváracími krídlami, v strede so sochou Panny Márie, okolo ktorej bolo šesť sôch apoštolov a sochy svätého Štefana, Ladislava, Mikuláša, Martina, Kataríny a Barbory, spomínajú aj bočné oltáre svätej Heleny, svätej Kataríny a svätého Mikuláša. Všetky bočné oltáre však boli zničené.

Roku 1705 urobili v kostole novú povalu a celý kostol vyzdobili katolíckymi obrazmi a sochami. V kostole je aj malý chór pre spevákov s orgánom. Terajší zvon pochádza z roku 1752 a je zdobený reliéfnym dekorom a nápisom. Roku 1738 boli na veži zriadené hodiny. Roku 1752 boli postavené dva bočné oltáre. Prvý k úcte svätej Anny a druhý k úcte svätého Jozefa.

Najstarší kalich pochádza z roku 1749. Je strieborný,ale pozlátený. Kamenná krstiteľnica pochádza z roku 1649. Na kužeľovom podstavci je kužeľovitý driek a oblá kupa. Má medený, tepaný, stupňovitý vrchnák, na ktorom je nápis s letopočtom. Roku 1767 bola od základov vymurovaná nová veža, a tiež v tom roku bola pokrytá strechou. Posledná oprava veže bola prevedená v roku 1991, kedy bola renovovaná a pokrytá medeným plechom.

[úprava] Pomníky

pomník vojakov padlých v druhej svetovej vojne

[úprava] Parky

[úprava] Šport

futbal, stolný tenis

[úprava] Pravidelné podujatia

Hasičská súťaž “o pohár starostky"
Jazdecké preteky "Štiavnická podkova"

[úprava] Kulinárske špeciality

[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra

[úprava] Doprava

Do dediny je vlakové a autobusové spojenie.

[úprava] Dôležité firmy

[úprava] Verejné ustanovizne

[úprava] Školstvo

V obci sa nachádza základná škola, špeciálna škola a odborné učilište.

[úprava] Osobnosti

[úprava] Čestné občianstvo

[úprava] Cena obce

[úprava] Významné osobnosti

Ján Vencko – kňaz, historik spiša, autor diela Dejiny Štiavnického opátstva na Spiši
Martin Slivka – filmový režisér
Tibor Frešo, - slovenský hudobný skladateľ a dirigent.

• Ak.sochár Štefan Hudzík
• Silvester Lavrík - režisér, riaditeľ rozhlas.stanice Devín

[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)

[úprava] Externé odkazy

Mestá a obce okresu Poprad (3+26)	31.12.2003
Batizovce | Gánovce | Gerlachov | Hozelec | Hôrka | Hranovnica | Jánovce | Kravany | Liptovská Teplička | Lučivná | Mengusovce | Mlynica | Nová Lesná | Poprad | Spišské Bystré | Spišský Štiavnik | Spišská Teplica | Svit | Štôla | Štrba | Šuňava | Švábovce | Tatranská Javorina | Veľký Slavkov | Vernár | Vikartovce | Vydrník | Vysoké Tatry | Ždiar