Slovenský raj

Z Wikipédie

Chránené územie
Názov:	Národný park Slovenský raj
Typ:	národný park
Základné údaje
Poloha:	východné Slovensko
Okres:	Spišská Nová Ves Poprad Rožňava
Rozloha:	197,63 km² chránené územie 130,11 km² ochranné pásmo
Vyhlásený:	18. január 1988
Správa chráneného územia
Sídlo správy:	Správa NP Slovenský raj Letecká 3 052 01 Spišská Nová Ves
Telefón:	053/442 20 10 053/442 20 26
WWW:	www.sopsr.sk
E-mail:

Slovenský raj je národný park na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska leží v sevevýchodnej časti Slovenského Rudohoria a juhovýchodnej časti Fatransko-tatranskej oblasti.

Obsah 1 Charakteristika 2 Geológia a geomorfológia 2.1 Reliéf 2.2 Pôdy 2.3 Klíma 3 Významné vrcholy 4 Kaňony, tiesňavy, rokliny, doliny 5 Vodopády 6 Vodné plochy 7 Jaskyne 8 Fauna a flóra 9 Turistické trasy 9.1 Východiská trás 9.1.1 Čingov (494 m n.m.) 9.1.2 Dedinky (790 m n. m.) 9.1.3 Dobšinská Ľadová Jaskyňa (855 m n.m.) 9.1.4 Geravy 9.1.5 Kláštorisko (790 m n.m.) 9.1.6 Mlynky (739 m n.m.) 9.1.7 Podlesok (542 m n.m.) 9.1.8 Spišská Nová Ves (458 m n.m.) 9.1.9 Stratená 10 Chránené územia v Slovenskom raji 10.1 Národné prírodné rezervácie 10.2 Prírodné rezervácie 10.3 Národné prírodné pamiatky 10.4 Chránený areál 11 Osady na území parku

[úprava] Charakteristika

Je charakteristický členitým terénom - roklinami, potokmi s vodopádmi a krasovými formami, ktoré sú pre turistov sprístupnené formou chodníkov, v náročnejších častiach aj technickými pomôckami.

Slovenský raj má rozlohu asi 210 km² na území okresov Spišská Nová Ves, Poprad a Rožňava. Pretekajú ním rieky Hornád a Hnilec. Lesy pokrývajú až 90% územia parku, ide najmä o jedľovo-bukové lesy, dealpínske lesy ale aj zmiešané lesy. Najvyššie vrchy sú Veľká Knola (1266 m n.m.) a Havrania skala (1157 m n.m.). Najnižšie miesto je v bode, kde Hornád opúšťa park - 466 m n.m.

[úprava] Geológia a geomorfológia

Slovenský raj je tvorený vápencovým pohorím, ktoré je súčasťou Spišsko-gemerského krasu. Pomenovanie Slovenský raj sa začalo používať v roku 1921.

[úprava] Reliéf

1. Krasové planiny — Glac, Geravy, Lipovec, Skala, Pelc
2. Prechodný typ — vápencové komplexy zvrásnené do štruktúr, dolomity, verfénske vrstvy, aniské bridlice
3. Normálny typ — verfénske vrstvy, kryštalinik, menšia členitosť

[úprava] Pôdy

1. Vápence a dolomity — rendziny
2. Sprašové hliny — hnedé lesné pôdy niekde illimerizované
3. Verfén — hnedé lesné pôdy
4. Alúviá — štvrtohorné nánosy pri vodných tokoch rôzneho zloženia

[úprava] Klíma

Územie patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií. Priemerné ročné teplory sú 4-6 ˚C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári. Najteplejší mesiac je júl (16-17 ˚C), najchladnejší január (-5 až -6 ˚C). Najkrajšie obdobie s najstálejším počasím je koncom leta a začiatkom jesene.

[úprava] Významné vrcholy

• Predná hoľa (1545 m n.m.)
• Ondrejisko (1270 m n.m.)
• Človečia hlava (1269 m n.m.)
• Hanisková (1164 m n.m.)
• Havrania skala ( 1153 m n.m.)
• Vahan (1139 m n.m.)
• Popová (1099 m n.m.)
• Barbolica (1013 m n.m.)

[úprava] Kaňony, tiesňavy, rokliny, doliny

• Biela dolina-Piecky
• Čierna dolina
• Kláštorská roklina
• Kyseľ
• Malý Sokol
• Prielom Hornádu
• Sokolia dolina
• Stratenský kaňon
• Suchá Belá
• Veľký Sokol
• Tiesňavy
• Zadná diera
• Zejmarská roklina
• Zelená roklina

[úprava] Vodopády

V roklinách a tiesňavách Slovenského raja je množstvo vodopádov, od malých až po vysoké niekľko desiatok metrov. Medzi najznámejšie a najkrajšie patria:

• Korytový vodopád
• Misové vodopády
• Obrovský vodopád
• Okienkový vodopád
• Terasový vodopád
• Veľký vodopád
• Závojový vodopád

[úprava] Vodné plochy

• Hanz-Jakubová pod Vahanom
• Klauzy
• Palcmanská Maša

[úprava] Jaskyne

V Slovenskom raji je bohato vyvynutý podzemný kras. Zo 69 doteraz známych jaskýň na území parku je verejnosti prístupná len Dobšinská ľadová jaskyňa. Na túto jaskyňu nadväzuje Stratenská jaskyňa, ktorá je však verejnosti neprístupná. Ďalšími známejšími jaskyňami sú:

• Čertova jaskyňa
• Dlhá jaskyňa
• Jaskyňa nad Košiarom
• Jaskyňa na Skale
• Kešelova diera
• Ružová jaskyňa
• Vlčia jaskyňa

[úprava] Fauna a flóra

Lesy popretkávané dolinami a neprístupnými tiesňavami vytvárajú dokonalé podmienky pre zachovanie množstva ohrozených druhov vtáctva, zveri a rastlín. V Slovenskom raji nájdeme vlka (Canis lupus), rysa (Lynx lynx), líšku (Vulpes vulpes), lesnú kunu (Martes martes), orla skalného (Aquila chrysaetus), jastraba (Accipiter sp.), myšiaka hôrneho (Buteo buteo) a severského (Buteo lagopus), viacero druhov sokolov (Falco sp.), ale aj v roku 1963 umelo vypustený alpský poddruh kamzíka vrchovského (Rupicapra rupicapra alpina L.).

V potokoch a vodných nádržiach žijú rôzne pôvodné druhy ako napríklad pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss), rak riečny (Astacus astacus), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) a iné.

V kaňonoch a tiesňavách sa zachovali pôvodné zmiešané lesy, v chladných roklinách rastie tis obyčajný (Taxus baccata). Na skalách a bralách rastú rôzne teplomilné rastliny, na lúkach lúčne a v roklinách a tiesňavách nájdeme aj chladnomilné druhy rastlín.

[úprava] Turistické trasy

[úprava] Východiská trás

[úprava] Čingov (494 m n.m.)

Najstaršie a najväčšie turistické centrum v oblasti. Nachádza sa v údolí Hornádu medzi vrchom Čingová (665 m n.m) a výbežkami Ludmanky (527 m n.m.). Je východiskom náročnejších túr do centrálnej časti Slovenského Raja. Prístup je z cesty Spišský Štvrtok-Spišská Nová Ves ale aj zo Spišských Tomášoviec.

Okolie: Spišské Tomášovce, Smižany, Spišská Nová Ves, Prielom Hornádu, Kláštorisko, Sovia Skala, Tomášovský výhľad.

[úprava] Dedinky (790 m n. m.)

Obec Dedinky vznikla roku 1933 spojením dvoch menších obcí - Štefanovce a Imrichovce. Dedinky ležia v údolí rieky Hnilec, nad priehradou Palcmanská Maša, ktorá patrí k najchladnejším na Slovensku.

Nad Dedinkami je planina Geravy, na ktorú sa dá vyviesť sedačkovou lanovkou. Odtiaľ vedú turistické chodníky, po ktorých sa dá dostať takmer do každej časti Slovenského raja.

V obci je možné sa ubytovať buď v hoteli alebo na privátoch.

Počas zimnej sezóny sa dá v obci aj lyžovať, lyžiarske svahy s vlekmi sú určené skôr pre nenáročných lyžiarov.

[úprava] Dobšinská Ľadová Jaskyňa (855 m n.m.)

Dobšinská ľadová jaskyňa je osada patriaca do obce Stratená v údolí rieky Hnilec. V obci začína Stratenská dolina s kaňonom rieky Hnilec končiacim za Stratenskou pílou v priehrade Palcmanská Maša.

Osada leží pri rovnomennej jaskyni vyhlásenej za národnú prírodnú pamiatku roku 1964. Jaskyňa je dlhá 1232 metrov, výzdoba jaskyne je tvorená ľadom. Jaskyňa svojím charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie na svete. Jaskyňa je otvorená od polovice mája do konca septembra,denne okrem pondelkov. Verejnosti je prístupných 475 metrov s prevýšením 43 metrov, prehliadka trvá 40 minút.

[úprava] Geravy

Zachovalá vápencová plošina, leží na nej množstvo krasových útvarov. Geravy sú súborom horských lúk a polian obklúčených lesmi. Geravy sú prístupné z Dediniek sedačkovou lanovkou. Po Glatzkej ceste sú z Geráv prístupné takmer všetky oblasti Slovenského raja. Nachádzajú sa tu tiež bežecké trate a malý lyžiarsky vlek.

[úprava] Kláštorisko (790 m n.m.)

Kláštorisko je popri Čingove a Podlesku ďalšie známe stredisko na severe Slovenského raja. Na Kláštorisko vedie množstvo turistických chodníkov z Podlesku cez rokliny Suchá Belá, Kyseľ, Prielom Hornádu, z Čingova ale dá sa naň dostať prakticky z každej časti Slovenského raja.

Na Kláštorisku je vybudované turistické centrum s reštauráciou, chatami a penziónom.

Na Kláštorisku sa nachádzajú zrúcaniny kartuziánskeho kláštora, vybudovaného v 13. storočí (zakladacia listina z 12. decembra 1299). Kláštor bol v (?)13. storočí útočiskom obyvateľov pred útočiacimi tatárskymi hordami. V súčasnosti je kláštor v rekonštrukcii, každoročne koncom augusta sa na ňom konajú odpustové slávnosti.

[úprava] Mlynky (739 m n.m.)

Obec Mlynky bola vytvorená z bývalých baníckych osád: Biele Vody, Havrania Dolina, Mlynky, Palcmanská Maša, Prostredný Hámor, Rakovec a Sykavka. V rokoch 1931-1933 učil v Bielej Vode Ján Nálepka, po ktorom sú pomenované vodopády v Zejmarskej rokline.

Mlynky sú najvýznamnejším strediskom zimných športov v Slovenskom raji. Na svahoch Kruhovej je niekoľko lyžiarskych vlekov a zjazdových tratí, v okolí Bielej Vody sú vybudované bežecké trate.

Turistické chodníky vedú do Zejmarskej rokliny a na Geravy odkiaľ sú prístupné všetky ostatné turistické oblasti Slovenského raja.

[úprava] Podlesok (542 m n.m.)

Centrum v údolí Veľkej Bielej Vody od ústia Suchej Belej po ústie Veľkej Bielej vody do Hornádu (Hrdlo Hornádu). Prístup zo Spišského Štvrtka (14 km).

Okolie: Betlanovce, Spišský Štiavnik, Hrabušice, Spišský Štvrtok, Dravce, tiesňavy Suchá Belá, Piecky, údolie Veľkej Bielej vody, Prielom Hornádu.

[úprava] Spišská Nová Ves (458 m n.m.)

Okresné mesto v mieste, kde rieka Hornád opúšťa Slovenský raj. Mesto má hotelové ubytovanie.

Okolie: Levoča, Spišské Vlachy, Spišské Podhradie, Dreveník, Markušovce, Čingov, Smižany. Novoveská Huta je východiskom trás do severovýchodnej časti Slovenského Raja.

[úprava] Stratená

Obec v údolí rieky Hnilec, v minulosti banícka osada. V obci možnosť ubytovania v hotely, penziónoch a na privátoch. Z obce vedie turistický chodník na vrchol Havrania skala, do Dediniek, cez Tiesňavy pod Hanesovou do Dobšinskej ľadovej jaskyne. V okolí obce leží prírodná rezervácia Stratená so Stratenskou dolinou.

[úprava] Chránené územia v Slovenskom raji

[úprava] Národné prírodné rezervácie

• Holý kameň
• Kyseľ
• Piecky
• Prielom Hornádu
• Sokol
• Stratená
• Suchá Belá
• Tri kopce
• Vernárska tiesňava
• Zejmarská roklina

[úprava] Prírodné rezervácie

• Barbolica
• Čingovské hradisko
• Hranovnické pleso
• Kocúrová (štúdium rastu a prirodzenej obnovy stromov)
• Malé Zajfy
• Mokrá
• Muráň
• Ostrá skala
• Vyšná Roveň

[úprava] Národné prírodné pamiatky

• Dobšinská ľadová jaskyňa
• Medvedia jaskyňa
• Stratenská jaskyňa

[úprava] Chránený areál

• Knola

[úprava] Osady na území parku

Na území národného parku ležia nasledovné dediny a osady:

• Dedinky
• Dobšinská ľadová jaskyňa
• Dobšinská Maša
• Stratená
• Vernár