Simeon I. (Bulharsko)

Z Wikipédie

cár Simeon I. Veľký

Simeon I., zvaný Veľký (po bulharsky: Симеон I. Велики) (* 864/865/866 – † 27. máj 927) bol bulharský knieža, neskôr v rokoch 893 - 927 prvý bulharský cár, jeden z najvýznamnejších panovníkov starej bulharskej ríše, za ktorého vlády dosiahol bulharský štát najväčší rozmach a politický význam; dokončil poslovančovanie Bulharov.

Bol to tretí syn Borisa I.. Jeho súčasníci mu hovorili “Veľký”, pretože skoro dosiahol svoj veľký úspech na známej univerzite v Konštantínopole. Pôvodne sa chcel stať kňazom, ale musel zanechať štúdium teológie a nahradiť na tróne svojho brata Vladimíra, ktorý sa pokúšal obnoviť pohanské zvyky v krajine.

Mal iba 27 rokov, keď v roku 893 nastúpil na bulharský trón. Hlavné ciele vlády Simeona Veľkého boli:

1. Oslabiť politický a náboženský vplyv Byzantskej ríše;
2. Obnoviť Bulharsko a vytvoriť zoň silného konkurenta medzi ostatnými štátmi v Európe.

Skôr ako sa dostal na trón urobil dve veci: miesto gréckeho jazyka ustanovil bulharský jazyk ako liturgický jazyk a hlavné mesto preniesol z Plisky do Preslavu.

Byzantskí panovníci podceňovali ambície Bulharov, ktorí chceli nezávisle od Byzantskej ríše ísť svojím vlastným politickým a náboženským smerovaním. V roku 893 premiestnili trh s bulharskými produktmi z Konštantinopolu do Solúna preto, aby mohli od Bulharov vyberať väčšie dane. Bulhari sa vzbúrili a ešte v ten istý rok vyprovokovali prvú bitku, ktorú nakoniec aj vyhrali.

Po nej sa na dve desaťročia cár Simeon už Byzantíncov nezbavil a smelo im vzdoroval, aj napriek tomu, že musel bojovať aj proti starým Maďarom. Druhú porážku, oveľa trpkejšiu, utrpeli Byzantínci v roku 896 pri meste Bulgarophigon v západnej Trácii. Po nej už Byzantská ríša nemala inú možnosť ako prosiť o mier. Trh sa znova premiestnil do Konštantínopolu a Byzantínci museli Bulharom platiť každoročnú daň. Od tejto chvíle narastala nevražovpsť medzi Preslavom a Konštantínopolom.

Vražedné pochody boli často uskutočňované z obidvoch táborov. Po serií niekoľkých vyhratých bitiek sa Simeon odhodlal posunúť južnú Bulharskú hranicu 20 kilometrov severne od Solúna. Takýmto spôsobom chcel vybudovať bulharsko-byzantskú ríšu.

V roku 913 jeho armáda “rozprestrela vlajku” pred bránami Konštantínopolu a byzantský cár bol nútený pustiť Simeona do paláca a darovať mu titul Cár Bulharska.

Hneď nato sa Byzantínci pokúšali spojiť so Srbmi proti Bulharom. Cár Simeon začal v kritickom momente bojovať – výsledok bola 20. augusta 917 bitka pri rieke Acheloj medzi mestami Anchialo a Mesembria (dnešný Nesebăr): “Mnoho Byzantíncov našlo svoju smrť v rukách svojich nepriateľov.” čítame v kronike kronikára Scititeza.

Víťazstvo Bulharov vo vojne prinútilo Simeona si ešte viac myslieť, že by sa mohol stať pánom Bulharov a Byzantíncov. Začínal si už hovoriť takto: “Simeon, z Božej vole pán Bulharov a Byzantíncov.” Nadšený touto myšlienkou, uskutočnil pochod na územie Byzantskej ríše a doslova zrovnal zo zemou pohraničné mestá.

Dokonca sa chcel stať aj byzantkým panovníkom, aby mohol vrátiť podraz srbskému kráľovi z bitky z roku 917. Spojil sa s Arabmi a dohodol sa s ich panovníkom, pápežom a patriarchom. A tak srbský kráľ musel oferovať časť svojej oblaste Bulharsku.

Všetky vojny, ktoré viedol cár Simeon Veľký, obrátil Bulharsko v najsilnejšiu slovanskú veľmoc v Európe. Čo sa týka kultúry, palace postavené v mestách Preslav a Ochrid nikdy neboli take slávne, ako za čias cára Simeona. Nové paláce, ktoré cár postavil v hlavnom meste dali nové meno hlavnému mestu a od tejto chvíle sa volalo Veliki Preslav.

A panovník s najvyšším vzdelaním, samotný Simeon, sa stal patróm umenia a písomnosti. Pod jeho vedením bulharská duchovná tvorba bola najviac ovplyvnená susedným byzantským kultúrnym dedičstvom. Tento rozvoj vošiel do bulharských dejín pod názov „zlatý vek Simeona Veľkého“.

Cárovým koníčkom bola literatúra. Jeho ľudia prekladali najlepšie knihy byzantských teológov, ktoré sa čítali aj zahraničí – Joana Ekzarcha (kniha Šestodnev, v ktorej autor rozpráva o stvorení sveta) a Černorizca Chrabra (kniha O písmenách, filozofická rozprava o slovanských písmenách).

Starý, chorý a zoslabnutý cár umrel 27. mája roku 927. Na tróne ho vystriedal nie veľmi schopný panovník cár Peter I.