Ruské federálne subjekty

Z Wikipédie

Podľa ústavy z roku 1993 sa Rusko skladá z 88 subjektov (po rusky: субъекты, j. č. субъект), ktoré sa delia do 6 kategórií obdarených rôznym stupnom politickej autonómie; v Rade federácie (hornej komore Federálneho zhromaždenia) majú ale všetky subjekty rovnaké zastúpenie dvomi poslancami.

Upozornenie

Od 1. januára 2007 budú Evenkský a Tajmýrsky autonómny okruh začlenené do Krasnojarského kraja.
Od 1. júla 2007 budú Kamčatská oblasť a Koriacky autonómny okruh zlúčené a ich názov bude Kamčatský kraj.
Od 1. januára 2008 bude Usť-Ordynský Buriatsky autonómny okruh začlenený do Irkutskej oblasti.

[úprava] Federálne okruhy

Od roku 2000 je týchto 88 subjektov navyše združených do 7 regiónov, nazývaných federálne okruhy (федеральные округа, j. č. федеральный округ); predstaviteľov okruhov vymenúva prezident Ruska.

Centrálny (Центральный федеральный округ), sídlo Moskva
Južný (Южный федеральный округ), sídlo Rostov-na-Donu
Severozápadný (Северо-западный федеральный округ), sídlo Petrohrad
Ďalekovýchodný (Дальневосточный федеральный округ), sídlo Chabarovsk
Sibírsky (Сибирский федеральный округ), sídlo Novosibirsk
Uralský (Уральский федеральный округ), sídlo Jekaterinburg
Povolžský (Приволжский федеральный округ), sídlo Nižný Novgorod

[úprava] Ekonomické rajóny

Výhradne pre hospodárske a štatistické účely existuje aj členenie na 11 ekonomických rajónov (экономические районы, j. č. экономический район), často prekladaných ako ekonomické regióny.

Centrálny ekonomický rajón (Центральный)
Centrálno-černozemný ekonomický rajón (Центрально-чернозёмный)
Východná Sibír (Восточная Сибирь)
Ďaleký východ (Дальний Восток)
Severný ekonomický rajón(Северный)
Severný Kaukaz (Северный Кавказ)
Severozápadný ekonomický rajón(Северо-западный)
Povolžie (Поволжье)
Ural (Урал)
Volžsko-viatský ekonomický rajón (Волго-Вятский)
Západná Sibír (Западная Сибирь)

[úprava] Kategórie subjektov

(Poznámka: zobrazený je stav pred vytvorením Permského kraja)

21 republík (po rusky: республики, j. č. республика). Republiky majú zo všetkých subjektov federácie najvyšší stupeň autonómie. Majú vlastnú ústavu, prezidenta, parlament, právo vydávať zákony a stanoviť úradný jazyk republiky. Nie sú však subjektom z hľadiska medzinárodného práva; tým je iba Ruská federácia. Republiky sú založené na etnickom základe, teda predstavujú oblasti obývané niektorým z neruských etník federácie.
48 oblastí (po rusky: области, j. č. область) Najbežnejšia správna jednotka v rámci federácie na etnicky ruskom území. Rovnako ako republiky majú vlastný parlament a právo vydávať vlastné zákony. Na čele oblasti stojí gubernátor volený obyvateľstvom.
7 krajov (po rusky: края, j. č. край) Kraje sú takisto ako oblasti zriadené v prevažne ruských častiach federácie, ale okrajových a spravidla redšie osídlených.Rovnako ako republiky majú vlastný parlament a právo vydávať vlastné zákony. Na čele kraja stojí gubernátor volený obyvateľstvom.
1 autonómna oblasť (po rusky: автономная область)
9 autonómnych okruhov (po rusky: автономные округа, j. č. автономный округ) Čo do právomocí, sú medzistupnom medzi oblasťami a republikami. Ide o regióny obývané neruskými etnikami, ktoré často tvoria iba menšiu časť obyvateľstva.
2 federálne mestá (rusky: федеральные города, j. č. федеральный город) Dvojica najväčších a politicko-kultúrne najvýznamnejších miest.

Všetky subjekty Ruskej federácie môžu mať vlastnú vlajku a znak.

[úprava] Prehľad subjektov

Prehľad subjektov Ruskej federácie

č.	skr.	subjekt	správne stredisko	federálny okruh	ekonomický rajón
republiky - республики
01	AD	Adygejsko (Адыгея)	Majkop (Майкоп)	Južný	Severný Kaukaz
02	BA	Baškirsko (Башкортостан)	Ufa (Уфа)	Povolžský	Ural
03	BU	Buriatsko (Бурятия)	Ulan-Ude (Улан‑Удэ)	Sibírsky	Východná Sibír
04	AL	Altajsko (Алтай)	Gorno-Altajsk (Горно‑Алтайск)	Sibírsky	Západná Sibír
05	DA	Dagestan (Дагестан)	Machačkala (Махачкала)	Južný	Severný Kaukaz
06	IN	Ingušsko (Ингушская)	Magas (Магас)	Južný	Severný Kaukaz
07	KB	Kabardsko-Balkarsko (Кабардино‑Балкарская)	Naľčik (Нальчик)	Južný	Severný Kaukaz
08	KL	Kalmycko (Калмыкия)	Elista (Элиста)	Južný	Povolžie
09	KC	Karačajsko-Čerkesko (Карачаево‑Черкесская)	Čerkessk (Черкесск)	Južný	Severný Kaukaz
10	KR	Karelsko (Karélia) (Карелия)	Petrozavodsk (Петрозаводск)	Severozápadny	Severný
11	KO	Komi (Коми)	Syktyvkar (Сыктывкар)	Severozápadný	Severný
12	ME	Mari (Марий-Эл)	Joškar-Ola (Йошкар-Ола)	Povolžský	Volžsko-viatský
13	MO	Mordviansko (Мордовия)	Saransk (Саранск)	Povolžský	Volžsko-viatský
14	SA	Jakutsko (Саха (Якутия))	Jakutsk (Якутск)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
15	SE	Severné Osetsko-Alania (Северная Осетия‑Алания)	Vladikavkaz (Владикавказ)	Južný	Severný Kaukaz
16	TA	Tatársko (Татарстан)	Kazaň (Казань; po tatársky: Qazan)	Povolžský	Povolžie
17	TY	Tuva (Тыва)	Kyzyl (Кызыл)	Sibírsky	Západná Sibír
18	UD	Udmurtsko (Удмуртская)	Iževsk (Ижевск)	Povolžský	Ural
19	KK	Chakasko (Хакасия)	Abakan (Абакан)	Sibírsky	Západná Sibír
20	CE	Čečensko (Чеченская)	Groznyj (Грозный)	Južný	Severný Kaukaz
21	CU	Čuvašsko (Чувашская (Чаваш))	Čeboksary (Чебоксары)	Povolžský	Volžsko-viatský
kraje - края
22	ALT	Altajský (Алтайский)	Barnaul (Барнаул)	Sibírsky	Západná Sibír
23	KDA	Krasnodarský (Краснодарский)	Krasnodar (Краснодар)	Južný	Severný Kaukaz
24	KYA	Krasnojarský (Красноярский)	Krasnojarsk (Красноярск)	Sibírsky	Východná Sibír
25	PRI	Prímorský (Приморский)	Vladivostok (Владивосток)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
26	STA	Stavropoľský (Ставропольский)	Stavropoľ (Ставрополь)	Južný	Severný Kaukaz
27	KHA	Chabarovský (Хабаровский)	Chabarovsk (Хабаровск)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
?	?	Permský (Пeрмский)	Perm (Перм)	Povolžský	Ural
oblasti - области
28	AMU	Amurská (Амурская)	Blagoveščensk (Благовещенск)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
29	ARK	Archangeľská (Архангельская)	Archangeľsk (Архангельск)	Severozápadný	Severný
30	AST	Astrachánska (Астраханская)	Astrachaň (Астрахань)	Južný	Povolžie
31	BEL	Belgorodská (Белгородская)	Belgorod (Белгород)	Centrálny	Centrálno-černozemný
32	BRY	Brianska (Брянская)	Briansk (Брянск)	Centrálny	Centrálny
33	VLA	Vladimírska (Владимирская)	Vladimir (Владимир)	Centrálny	Centrálny
34	VGG	Volgogradská (Волгоградская)	Volgograd (Волгоград)	Južný	Povolžie
35	VLG	Vologdská (Вологодская)	Vologda (Вологда)	Severozápadný	Severný
36	VOR	Voronežská (Воронежская)	Voronež (Воронеж)	Centrálny	Centrálno-černozemný
37	IVA	Ivanovská (Ивановская)	Ivanovo (Иваново)	Centrálny	Centrálny
38	IRK	Irkutská (Иркутская)	Irkutsk (Иркутск)	Sibírsky	Východná Sibír
39	KGD	Kaliningradská (Калининградская)	Kaliningrad (Калининград)	Severozápadný	Severozápadný
40	KLU	Kalužská (Калужская)	Kaluga (Калуга)	Centrálny	Centrálny
41	KAM	Kamčatská (Камчатская)	Petropavlovsk-Kamčatskij (Петропавловск‑Камчатский)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
42	KEM	Kemerovská (Кемеровская)	Kemerovo (Кемерово)	Sibírsky	Západná Sibír
43	KIR	Kirovská (Кировская)	Kirov (Киров)	Povolžský	Volžsko-viatský
44	KOS	Kostromská (Костромская)	Kostroma (Кострома)	Centrálny	Centrálny
45	KGN	Kurganská (Курганская)	Kurgan (Курган)	Uralský	Ural
46	KRS	Kurská (Курская)	Kursk (Курск)	Centrálny	Centrálno-černozemný
47	LEN	Leningradská (Ленинградская)	Petrohrad (Санкт‑Петербург)	Severozápadný	Severozápadný
48	LIP	Lipecká (Липецкая)	Lipeck (Липецк)	Centrálný	Centrálno-černozemný
49	MAG	Magadanská (Магаданская)	Magadan (Магадан)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
50	MOS	Moskovská (Московская)	Moskva (Москва)	Centrálny	Centrálny
51	MUR	Murmanská (Мурманская)	Murmansk (Мурманск)	Severozápadný	Severný
52	NIZ	Nižnonovgorodská (Нижегородская)	Nižný Novgorod (Нижний Новгород)	Povolžský	Volžsko-viatský
53	NGR	Novgorodská (Новгородская)	Novgorod (Новгород)	Severozápadný	Severozápadný
54	NVS	Novosibírska (Новосибирская)	Novosibirsk (Новосибирск)	Sibírsky	Západná Sibír
55	OMS	Omská (Омская)	Omsk (Омск)	Sibírsky	Západná Sibír
56	ORE	Orenburská (Оренбургская)	Orenburg (Оренбург)	Povolžský	Ural
57	ORL	Oriolská (Орловская)	Oriol (Орёл)	Centrálny	Centrálny
58	PNZ	Penzianska (Пензенская)	Penza (Пенза)	Povolžský	Povolžie
60	PSK	Pskovská (Псковская)	Pskov (Псков)	Severozápadný	Severozápadný
61	ROS	Rostovská (Ростовская)	Rostov-na-Donu (Ростов‑на‑Дону́)	Južný	Severný Kaukaz
62	RYA	Riazanská (Рязанская)	Rjazaň (Рязань)	Centrálny	Centrálny
63	SAM	Samarská (Самарская)	Samara (Самара)	Povolžský	Povolžie
64	SAR	Saratovská (Саратовская)	Saratov (Саратов)	Povolžský	Povolžie
65	SAK	Sachalin (Сахалинская)	Južno-Sachalinsk (Южно‑Сахалинск)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
66	SVE	Sverdlovská (Свердловская)	Jekaterinburg (Екатеринбург)	Uralský	Ural
67	SMO	Smolenská (Смоленская)	Smolensk (Смоленск)	Centrálny	Centrálny
68	TAM	Tambovská (Тамбовская)	Tambov (Тамбов)	Centrálny	Centrálno-černozemný
69	TVE	Tverská (Тверская)	Tver (Тверь)	Centrálny	Centrálny
70	TOM	Tomská (Томская)	Tomsk (Томск)	Sibírsky	Západná Sibír
71	TUL	Tulská (Тульская)	Tula (Тула)	Centrálny	Centrálny
72	TYU	Ťumenská (Тюменская)	Ťumeň (Тюмень)	Uralský	Západná Sibír
73	ULY	Ulianovská (Ульяновская)	Ulianovsk (Ульяновск)	Povolžský	Povolžie
74	CHE	Čeľabinská (Челябинская)	Čeľabinsk (Челябинск)	Uralský	Ural
75	CHI	Čitská (Читинская)	Čita (Чита)	Sibírsky	Východná Sibír
76	YAR	Jaroslavlianska (Ярославская)	Jaroslavľ (Ярославль)	Centrálny	Centrálny
federálne mestá - федеральные города
77	MOW	Moskva (Москва)		Centrálny	Centrálny
78	SPE	Petrohrad (Санкт‑Петербург)		Severozápadný	Severozápadný
autonómna oblasť - автономная область
79	YEV	Židovská (Еврейская)	Birobidžan (Биробиджан)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
autonómne okruhy - автономные округа
80	AGB	Aga (Агинский‑Бурятский)	Aginskoje (Агинское)	Sibírsky	Východná Sibír
82	KOR	Koriacko (Корякский)	Palana (Палана)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
83	NEN	Nenecko (Ненецкий)	Narian-Mar (Нарьян‑Мар)	Severozápadný	Severný
84	TAY	Tajmýrsko (Таймырский (Долгано‑Ненецкий))	Dudinka (Дудинка)	Sibírsky	Východná Sibír
85	UOB	Usť-Orda (Усть‑Ордынский Бурятский)	Usť-Ordynskij (Усть‑Ордынский)	Sibírsky	Východná Sibír
86	KHM	Chantyjsko-Mansijsko (Ханты‑Мансийский)	Chanty-Mansijsk (Ханты‑Мансийск)	Uralský	Západná Sibír
87	CHU	Čukotka (Чукотский)	Anadyr (Анадырь)	Ďalekovýchodný	Ďaleký východ
88	EVE	Evensko (Эвенкийский)	Tura (Тура)	Sibírsky	Východná Sibír
89	YAN	Jamalsko (Ямало‑Ненецкий)	Salechard (Салехард)	Uralský	Západná Sibír

Ruské federálne subjekty

republiky	Adygejsko \| Altajsko \| Baškirsko \| Buriatsko \| Čečensko \| Čuvašsko \| Dagestan \| Chakasko \| Ingušsko \|Jakutsko \| Kabardsko-Balkarsko \| Karelsko \| Komi \| Kalmycko \| Karačajsko-Čerkesko \| Mari \| Mordviansko \| Severné Osetsko \| Tatársko \| Tuva \| Udmurtsko
kraje	Altajský \| Chabarovský \| Krasnodarský \| Krasnojarský \| Permský \| Prímorský \| Stavropoľský
oblasti	Amurská \| Archangeľská \| Astrachánska \| Belgorodská \| Brianska \| Čeľabinská \| Čitská \| Irkutská \| Ivanovská \| Jaroslavlianska Kaliningradská \| Kalužská \| Kamčatská \| Kemerovská \| Kirovská \| Kostromská \| Kurganská \| Kurská \| Leningradská \| Lipecká \| Magadanská \| Moskovská \| Murmanská \| Nižnonovgorodská \| Novgorodská \| Novosibirská \| Omská \| Orenburská \| Oriolská \| Penzianska \| Pskovská \| Rostovská \| Riazanská \| Sachalinská \| Samarská \| Saratovská \| Smolenská \| Sverdlovská \| Tambovská \| Tomská \| Tverská \| Tulská \| Ťumenská \| Ulianovská \| Vladimírska \| Volgogradská \| Vologdská \| Voronežská
federálne mestá	Moskva \| Petrohrad
autonómne oblasti	Židovská
autonómne okruhy	Aga \| Čukotka \| Evensko \| Chantyjsko-Mansijsko \| Koriacko \| Jamalsko \| Nenecko \| Tajmýrsko \| Usť-Orda