Predsokratovská filozofia

Z Wikipédie

Predsokratovská filozofia alebo raná grécka filozofia alebo ziedkavo predatická filozofia je prvé obdobie vývinu gréckej filozofie, starogrécka filozofia v období, kedy ešte centrom hospodárskeho a ideologického zápasu neboli Atény (Atika), ale bohaté mestá gréckych kolónií. Predstavitelia tejto filozofie sa nazývajú predsokratici.

[úprava] Charakteristika

Pytagoras.

Ústredným problémom predattickej filozofie bol problém pralátky, prapôvodcu všetkého jestvujúceho, počiatku (arché), základného prvku (stoicheion). Prvé známe riešenie tohto problému podal Táles Milétsky: podľa neho je touto pralátkou voda.

Predsokratovská filozofia je prvé obdobie rozvoja európskej filozofie. Prekonáva dovtedy dominujúci mytologický výklad sveta, pričom sa usiluje o odhalenie jednotného základu, počiatku všetkého jestvujúceho.

Pre prvé filozofické školy: milétsku školu (Tales, Anaximandros, Anaximenes) a efezskú školu (Herakleitos, Kratylos) bolo typické, že tento základ sa im javil ako majúci konkrétnu povahu - oheň, voda, vzduch a bol podľa nich bytostne dialektický.

Pytagorejci prišli s ideou, že základom sveta je neobmedzené a obmedzené (tvar, forma, číslo).

Eleatská škola (Xenofanes, Parmenides, Zenon z Eley) prišla s kritikou dialektiky bytia a jeho mnohosti a zdôvodnovala prísny monizmus bytia (Jedno), ktoré musí byť v súlade so závermi čistého rozumu, prisne nedialektické, bez akejkoľvek zmeny a pohybu. Poeleatská prírodná filozofia (Empedokles, Anaxagoras, grécki atomisti) je do určitej miery syntézou iónskej filozofie a eleatskej filozofie: uznávala reálnosť mnohosti na bytostnej úrovni (korene vecí u Empedokla, semená vecí u Anaxagora, atómy u atomistov) a reálnosť pohybu. Sformoval sa tu pluralistický filozofický výklad sveta.

„Predsokratici majú zvláštne čaro, ktoré spočíva v začiatkoch. Je nesmierne ťažké pochopiť ich objektívne. Preto sa treba pokúsiť zbaviť akéhokoľvek filozofického vzdelania, ktoré nám v bežných myšlienkových a jazykových obratoch zakrýva bezprostrednosť. U predsokratikov sa vypracováva myslenie z náhľadu pôvodnej skúsenosti bytia [...] Pretože sa nám zachovali len zlomky, zvádza to takmer každého interpreta k tomu, aby si tam niečo pridal. Všetko je tu plné záhad.“ (Karl Jaspers. Úvod do filozofie.)