Mešita al-Aksá
Z Wikipédie
Mešita al-Aksá (arabs. المسجد الاقصى – 
al-Masdžid al-Aksá – „najvzdialenejšia mešita“) je mešita, ktorá je súčasťou moslimského okrsku (al-Haram aš-Šaríf) na Chrámovej hore vo východnom Jeruzaleme. Je najväčšou mešitou v Jeruzaleme s kapacitou 5.000 veriacich vnútri a v okolí.
Nachádza sa na mieste, ktoré islamská tradícia stotožnila s „najvzdialenejšou mešitou“, ku ktorej bol podľa Koránu Mohamed prenesený z Mekky za jedinú noc na zvláštnom zvierati menom Burák. Zo skaly, ktorá sa na tom mieste nachádzala, vystúpil v sprievode archanjela Gabriela do neba, kde prijal rozličné prikázania, medzi iným aj povinnosť modliť sa päťkrát denne. Tejto ceste sa hovorí Isra a Mirádž (arabs. الإسراء والمعراج – al-Isra wa-l-Mi'rádž). Podľa tradície sa uskutočnila v roku 621, rok pred hidžrou. Umiestnenie „najvzdialenejšej mešity“ sa v Koráne nespomína, postupne však začalo byť prisudzované Jeruzalemu, podľa niektorých bádateľov kvôli posvätnosti mesta pre židov aj kresťanov.
Chalífa Omar, ktorý dobyl Jeruzalem v roku 637, chcel vybudovať miesto pre modlitbu, ktoré by bolo nezávislé na už existujúcich židovských a kresťanských miestach. Na juh od posvätnej skaly vybudoval mešitu, ktorá bola pomenovaná al-Aksá. V rokoch 687-691 vybudoval chalífa Abd al-Malik nad posvätnou skalou mešitu, ktorá bola pomenovaná Skalný dóm (arabs. قبة الصخرة – Kubbat as-Sachra). Mešitu al-Aksá v rokoch 709-715 zrenovoval a rozšíril chalífa al-Walid.
