Lužickí Srbi
Z Wikipédie
Lužickí Srbi sú najmenším slovanským národom. Patria k západoslovanskej vetve. Žijú v Nemecku v povodí horného toku Sprévy (časť územia starej Hornej a Dolnej Lužice. Sú potomkovia Polabských Slovanov, ktorí sa ubránili germanizácii. Dnes sú dvojjazyční (lužíčtina a nemčina), časť hovorí len po nemecky.
Obsah |
[úprava] Geografická poloha územia
Lužickí Srbi obývajú územie Lužice, ktoré leží na území nemeckých spolkových krajín Sasko a Brandenbursko. Od 14. storočia do 17. storočia bolo toto územie súčasťou Českého kráľovstva.
[úprava] Počet Lužických Srbov
Počet Lužických Srbov sa v súčasnosti odhaduje na 60 000 až 100 000. Väčšina z nich obýva pôvodné územie Lužice, najmä v okolí miest Budišín (Bautzen) a Chotebus (Cottbus).
[úprava] Lužická srbština
Počet používateľov lužickej srbčiny sa odhaduje na asi 50 000 tisíc. Lužickí Srbi hovoria dvoma jazykmi:
Rozdiel medzi nimi je väčší ako medzi slovenčinou a češtinou. Hornolužická srbština je viac podobná starej čestine z 15. storočia. Dnes ju používa asi 40 000 ľudí. Dolnolužická srbština je viac podobná poľštine, dnes ju používa asi 10 000 ľudí.
Srbčina sa vyučuje na základných a stredných školách ako prvý, druhý alebo cudzí jazyk. V Brandenbursku a Sasku existuje aj televízne (ORB, Ostdeutscher Rundfunk Brandenburg) a rozhlasové vysielanie v tomto jazyku, aj keď len niekoľko minútové resp. niekoľko hodinové.
Srbčina sa vyučuje aj na kurzoch v Budišíne a Chotebuse. Učitelia sa učia na Inštitúte srbských štúdií na Univerzite v Lipsku. Lužickí Srbi majú aj vlastnú organizáciu - Domowinu.
[úprava] Hymna Lužice
[úprava] v dolnolužickej srbčine
Rědna Łužyca Rědna Łužyca, spšawna, pśijazna, mojich serbskich woścow kraj, mojich glucnych myslow raj, swěte su mě twoje strony. Cas ty pśichodny, zakwiś radostny! Och, gab muže stanuli, za swoj narod źěłali, godne nimjer wobspomnjeśa!
[úprava] v hornolužickej srbčine
Rjana Łužica Rjana Łužica, sprawna přećelna, mojich serbskich wótcow kraj, mojich zbóžnych sonow raj, swjate su mi twoje hona! Časo přichodny, zakćěj radostny! Ow, zo bychu z twojeho klina wušli mužojo, hódni wěčnoh wopomnjeća!
[úprava] Súčasný štatút jazyka
Lužická srbčina je chránená ústavami Saska a Brandenburska. Srbčina sa môže používať na súdoch aj úradoch, hoci sa to pre nedostatok tlmočníkov dnes nedeje. V Sasku je spolu s nemčinou úradným jazykom.
[úprava] Externé odkazy