Kurt Gödel

Z Wikipédie

Kurt Gödel (* 28. apríl 1906, Brno – † 14. január 1978, Princeton) bol logik, matematik a matematický filozof, súkromný docent Viedenskej univerzity (1933-1938), od 1953 prof. Princetonského ústavu perspektívnych výskumov, člen Národnej AV USA a Americkej filozofickej spoločnosti.

Jeho najznámejšou prácou je teorém neúplnosti (Gödelova veta, 1931), ktorý hovorí, že každý samokonzistentný systém axióm dostatočne rozvinutý na opis celočíselnej aritmetiky umožní predpoklady o celých číslach, ktoré sa nedajú ani dokázať, ani vyvrátiť na základe axióm. Tiež napísal známu prácu o hypotéze kontinua, o ktorej dokázal, že sa nedá vyvrátiť na základe axiómov prijatej teórie množín, za predpokladu, že sú konzistentné. Gödel významne prispel do teórie dôkazov; objasnil spojenie medzi klasickou logikou, intuičnou logikou a stavovou logikou tým, že definoval prechody medzi nimi.

Diskutuje sa o tom, že Kurt Gödel je jedným z navýznamnejších logikov dvadsiateho storočia a jedným z troch najväčších logikov všetkých čias (ostatní dvaja sú Aristoteles a Gottlob Frege).

[úprava] Občianstvo

Narodil sa v roku 1906 v Brne ako občan Rakúsko-Uhorska, po rozpade Rakúsko-Uhorska stal sa vo veku 12 rokov československým občanom. Neskôr, vo veku 32 rokov, po tom čo Hitler anektoval Rakúsko sa stal občanom Rakúska. Po Druhej svetovej vojne a emigrácii do USA v roku 1940 získal občianstvo Spojených štátov.

[úprava] Dielo

• Über formal unentscheidbare Sätze der Principia Mathematica und verwandter Systeme I, 1931.

[úprava] Externé odkazy

FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok