Wikipédia:Krčma/Gramatické/Archív

Z Wikipédie

Obsah 1 Čilskí / Čílski 2 Vynálezci / Vynálezcovia 3 Štandard 4 Posledné vs. Ostatné 5 Krátky článok: "stub"?? 6 Dôležitá jazyková otázka - príkazy 7 svojim/svojím 8 The name of Slovak in interwiki links 9 Názvy plemien 10 Reforma Slovenčiny 11 Zaužívané (odporúčané) skratky 12 Namiesto Mauritánia má byť Mauretánia 13 investigatívny novinár 14 Chyby v článku "Wikimedia potrebuje Vašu pomoc" 15 Skloňovanie 16 Označovanie váha/hmotnosť 17 Dejiny vs. História 18 Kationy 19 Iony 20 odkazovať na/odkazovať sa na? 21 Odborné názvy 22 Návrh na doplnenie tématického oddielu 23 Film 24 Star Trek 25 Sergej Lukjanenko 26 Výr, Vír a Víry? 27 Skloňovanie 2

[úprava] Čilskí / Čílski

• Ako ? Atomique 14:13, 2 apr 2005 (UTC)

Čílski _Bebe^@_disk^prís 15:15, 2 apr 2005 (UTC)

[úprava] Vynálezci / Vynálezcovia

• Ako ? Atomique 14:13, 2 apr 2005 (UTC)

Vynálezcovia _Bebe^@_disk^prís 15:15, 2 apr 2005 (UTC)

Jedine vynálezcovia, budeš to musieť zmeniť naspäť Bronto 17:36, 2 apr 2005 (UTC)

[úprava] Štandard

Prosím niekoho, aby napísal na wiktionary článok Štandard / Štandart, lebo sám neviem ako sa to používa. Na wikipedický článok potom treba uviesť Template:Wiktionary, najlepšie hneď navrch. Ďaujem. Helix84 11:49, 28 apr 2005 (UTC)

To je veľmi jednoduché: Slovo štandart neexistuje. Bronto 13:16, 28 apr 2005 (UTC)

[úprava] Posledné vs. Ostatné

Pri preklade sa vyskytol návrh zmeniť "Posledné úpravy" na "Ostatné úpravy". Správne po slovensky by malo byť "Ostatné úpravy" _Adrian^@_disk^prís 20:17, 29 apr 2005 (UTC)

V poslednom čase sledujem, že sa "naši jazykovedci" snažia pretláčať slovo "ostatné" v tomto význame; pravdepodobne dôvodom má byť, že "posledné" by malo znamenať len "také že po nich už žiadne nebudú". Neviem, či je to od "našich jazykovedcov" dobrý nápad. V každom prípade, v tomto kontexte mi pripadá výraz "Ostatné úpravy" mätúci až nezrozumiteľný, pretože aj slovo "ostatné" má ešte jeden význam: "v predošlom bližšie nešpecifikované" (napr. "úpravy delíme na: 1. gramatické 2. faktické 3. taktické 4. praktické a 5. ostatné") Marteno --62.131.140.230 22:19, 30 apr 2005 (UTC)

(1) Samozrejme, že to v tomto prípade neprichádza do úvahy, (2) Podľa KSSJ je posledný a ostatný (v tomto význame) úplné synonymum (ostatný znamená akurát navyše ešte "jediný zvyšujúci", čiže napr. ostatné peniaze - nie posledné peniaze), a hoci som si to pretláčanie všimol aj ja, neviem kto to teda kedy a kde kodifikoval a protirečí to KSSJ (3) Môj názor: Aj keby ostatný malo znamenať "nedávny" a posledný "úplne posledný", považujem takéto rozlišovanie v praxi v 80 % prípadov za nemožné...Bronto 22:50, 30 apr 2005 (UTC)

(ani som si nevšimol, že podľa toho "nového úzu" som mal správne napísať "V ostatnom čase sledujem..." ;) (akurát že by to potom niekto pochopil ako "V jedinom mi zvyšujúcom čase sledujem..." :))))))) Marteno --62.131.140.230 23:16, 30 apr 2005 (UTC)

[úprava] Krátky článok: "stub"??

prevziať slovo "stub" ako "nové slovenské slovo" mi nepripadá ako ideálny "postub"...

slovník mi hovorí, že znamená niečo ako "kýpeť, pahýľ, ohorok, zvyšok": to zrejme nie sú pre slovenčinu veľmi vhodné slová na označenie nového, zatiaľ krátkeho článku...

... vidím, že česká wikipédia používa "pahýl", ale napríklad holandská "beginnetje" ("začiatoček") a esperantská "ĝermo" ("zárodok")

práve "zárodok" sa mi vidí ako celkom vhodný slovenský ekvivalent; hm? Marteno --62.131.140.230 22:51, 30 apr 2005 (UTC)

O tomto tu už diskutujeme mesiace (ak si si nevšimol)...Mne osobne zárodok znie negatívne a presúvama do "biologických sfér"...Bronto 22:56, 30 apr 2005 (UTC)

keď sa trochu lepšie pozerám, vidím, že sa niekde používa aj "výhonok"; "zárodok" alebo "výhonok" je niečo, čo bude rásť... mne sa vidí jedno aj druhé; tak či tak, to čudné anglické slovíčko by malo ísť preč... "imho"...

... aha, ešte ma napadá, "ĝermo" znamená aj "klíček"... ďalšiu inšpiráciu môže poskytnúť SSS, zdá sa, že ty, Bronto, by si ho mohol mať pri ruke...

... a čo takto "jadro" alebo "základ". Hoci je článok krátky, autor zrejme o danom hesle uviedol základné informácie. Jiri 15:16, 21 máj 2005 (UTC)

Marteno --62.131.140.230 23:04, 30 apr 2005 (UTC)

ako som sa vyjadril do diskusie k hlasovaniu, nie som proti slovenskému pomenovaniu, ale povazujem za potrebne uviest aj to, ze ide o "stub" (tak ako je to v sucasnej podobe templatu), aby bolo jasnejsie o co ide aj ludom z inych wikipedii. napriklad keby som po poslovenceni prisiel prvy krat z anglickej en: wp na sk:, bol by som pravdepodobne zmateny zo slovenskeho nazvu ktory presne nevystihuje zauzivany termin (presne nevystihuje -- rozumej zatial sme taky nenasli, dufam ze budete suhlasit) Helix84 15:06, 1 máj 2005 (UTC)

možno by som mohol súhlasiť s tým, že sme taký výraz zatiaľ nenašli; som si však istý, že existuje, teda že je možné ho nájsť; nemalo by to byť ani veľmi ťažké; podľa mňa túto podmienku spĺňa každý z nasledujúcich: mikročlánok, výhonok, zárodok, klíček; holanďania, česi, ani esperantisti nepovažujú za nutné dodať, že "beginnetje", "pahýl" a "ĝermo" je vlastne "stub": myslím, že z nasledujúceho vysvetlenia ("môžeš pomôcť, ak klikneš na editovať atď.") je všetko jasné, a kto príde prvýkrát z anglickej wikipédie, nebude zmätený, ale okamžite pochopí, že (ten názov pre ktorý sa rozhodneme) je (to čomu v anglickej wikipédii hovoria "stub");

mimochodom, angličanov netrápi, či nebude zmätený používateľ, ktorý prvý raz príde z (nejakej inojazyčnej) wikipédie;

podchodom-nadchodom, ak sa tomu "čudnému slovíčku" (ktoré mi tak kole oči) pozrieme na zuby, a porovnáme ho s ostatnými výrazmi, uvidíme, že ten anglický názov pre (príliš krátky článok) nie je práve najvýstižnejší (určite menej ako beginnetje a ĝermo)...

hlavnýmvchodom, slovenčina je plnohodnotný jazyk, dá sa dokonca používať aj na komunikáciu! --Marteno 20:18, 2 máj 2005 (UTC)

Ďakujem za tému, napríklad slovné spojenie "...ostatný kožuch" je brutalitou, atentátom jazyka na ucho a nie je správne, že to je to, čo má byť správne. Nikdy si na to nezvyknem.

Milý anonym, len ťa chcem upozorniť na niekoľko vecí, len aby nedochádzalo k nedorozumeniam: 1) toto je archív diskusií, t.j. tu ti už asi nikto neodpovie, 2) táto téma bola čisto ohľadne istého interného prekladu v rámci Wikipédie 3) tento už bol vyriešený na Wikipédia:Hlasovania/stub. helix84 17:51, 9 apríl 2006 (UTC)

[úprava] Dôležitá jazyková otázka - príkazy

Prečo sú niektoré príkazy v angličtine a iné v slovenčine? Mám na mysli napr. že príkaz na kategóriu je category a na obrázok je obrazok. Nemalo by to mať systém? Neviem, prečo je potrebné príkazy prekladať, keďže určite viacerí z nás editujú aj angl. wikipediu, a keď už sa príkazy prekladajú, nemali by byť preložené všetky? --Igo 13:28, 4 máj 2005 (UTC)

Preklad rozhrania a systemovych sprav robil Valasek, ktory teraz uz nema tolko casu. Tieto spravy treba prelozit pre redaktorov, ktori nevedia po anglicky. Pozri Wikipédia:Preklad tam je to vysvetlene - (systemove spravy treba prelozit priamo v Languagesk.php a poslat ho developerom, ale pozor vatsinu veci mame prelozenych pomocou menneho priestoru Mediawiki, viac info pozri tu stranku). --Palica 14:20, 4 máj 2005 (UTC)

[úprava] svojim/svojím

Rád by som vedel, kedy sa používa "svojim" a kedy "svojím" helix84 01:02, 15 jún 2005 (UTC)

Svoj sa skloňuje podľa vzoru môj/tvoj, čiže v jednotnom čísle je (so) svojím/mojím/tvojím (inštrumentál), v množnom je svojim/mojim/tvojim (datív). Bronto 22:25, 15 jún 2005 (UTC)

[úprava] The name of Slovak in interwiki links

I am seeking for right orthography inside for interwiki links. The question is: Is to correct to write the name of Slovak language "Slovenčina" or "slovenčina"? For example, Italian, Serbian, Croatian and Serbo-Croatian would be written with the starting small letter because by orthography of these languages language name is written with the starting small letter. --millosh (diskusia (sr:)) 05:10, 13 júl 2005 (UTC)

• Answer is on your discussion page... --Maros 09:06, 13 júl 2005 (UTC)

Thanks for the answer to my question. I made the page m:Capital and small letters for interwiki at Meta. I am copying comments there in this moment. As your comment was copied there, please continue to talk on that page about position of your community. --millosh (diskusia (sr:)) 17:45, 13 júl 2005 (UTC)

[úprava] Názvy plemien

Ľudkovia, mám menší mišung momentálne...robím článočky o mačkách a v texte budem názov plemena spomínať...má to byť potom veľkým začiatočným písmenom vo vete, či malým? Napr. Sfarbenie srsti (R?)ruskej modrej je modré. Dík za radu. --_Prskavka^@_disk^prís 07:30, 9 september 2005 (UTC)

• Podľa mňa malým, ako foxteriér, jazvečík a iné názvy plemien. --AtonX 10:11, 9 september 2005 (UTC)
  • Tak som to potom dávala dobre...ma to tak zrazu napadlo a nemala som po ruke svoju obľúbenú gram. príručku :-D. Díks. --_Prskavka^@_disk^prís 05:38, 12 september 2005 (UTC)

[úprava] Reforma Slovenčiny

Navrhujem reformu Slovenskej spisovnej gramatiky. Úplné a definitívne odstránenie ypsilonu zo slovenskej gramatiky. Budeme používať len i a nebude di, ti, ni, li ale ďi, ťi, ňi, ľi. Vybrané slová sa týmto rušia!

• Neskoro kamo, kde si bol keď sme boli na základke ?--Robo 18:33, 25 september 2005 (UTC)
  • joooj tak predstavy som mal ked som mal 10--stefi 19:26, 25 september 2005 (UTC)

[úprava] Zaužívané (odporúčané) skratky

Navrhujem vytvoriť zoznam zaužívaných (odporúčaných) skratiek. Napríklad v rámci článku Pomoc:Typografia. Myslím si, že by sa to nemuselo extremne dodržiavať, ale tí, ktorí to chcú využiť (ako ja), by mali pokojnejšie svedomie :) Išlo by jednoducho o skratky, ktoré všetci wikipediáni schvaľujú. Napríklad, niekto píše slovo napríklad celé a iný ho napíše ako skratku - napr..

• slovenský jazyk: napr., tzn., tzv., atď., pozn. (ktoré sú vhodné a ktoré kazia článok?)
• vedecká terminológia: biol., lek. (alebo med.?), astr. (alebo iná skratka pre astronomický terminus technicus?), tech., chem., fyz.
• jazykové skratky (písať ich aj s odkazom?): lat., ang. (alebo radšej angl.?) ........ atď.

Wikipédia je elektronické médium a s miestom nie je problém. Takže všetko by sa dalo opísať bez skratiek. Ale predsa, keď sa v článku vypíše: „jednobunkovce (po latinsky Monocytozoa) alebo prederavenie (v lekárskej terminológii trepanácia)“, veľmi sa mi to nepáči. Ešte mi napadá, že každá použitá skratka by bola hyperlinkom na zoznam skratiek (a povedzme aj s kotvou „#“), ale to je už „2. level“. Vyjadrite sa prosím… _Metju12^@_disk^prís 09:58, 15 november 2005 (UTC)

• Tiež si myslím, že väčšina slov si zaslúži plné znenie (napríklad napr., stor., pozn. a podobne). Iné sú skôr symbolmi, než skratkami (napríklad pred Kr.). Pre vedeckú terminológiu by som skratky nedával. Nie je predsa problémom vypísať v biológii, v medicíne, v astronómii, prípadne aj s patričným wikilinkom. Jazykové skratky sú dosť zaužívané (lat., nem., angl.), stačí ich uviesť možno na jednej vysvetľujúcej stránke (Wikipédia:Skratky). My bit. --AtonX 10:59, 15 november 2005 (UTC)

• S tým vypisovaním vedeckých skratiek to nie je také ružové. Napríklad článok Ošetrenie koreňového kanálika sekcia Postup. Viackrát som tam uviedol, že je používaný lekársky termín. Predstav si, ako by to vyzeralo, keby to bolo vypísané kompletne. _Metju12^@_disk^prís 16:21, 15 november 2005 (UTC)

[úprava] Namiesto Mauritánia má byť Mauretánia

Krajina v západnej časti Afriky sa volá Mauretánia a nie Mauritánia, ako uvádzate vo Wikipedii... Výraz Mauritánia sa používa v maďarčine.

S pozdravom

Štefan

To je samozrejme kompletný nezmysel (vrátane argumentu). Ak je článok nazvaný Mauritánia (ja to ešte skontrolujem), tak je to záväzný názov podľa slovenského Úradu geodézie atď. a má to platnosť zákona. Bronto 16:38, 8 december 2005 (UTC)

• Len doplním pre správnosť, že je to rozhodnutie ÚGKK SR so silou menšou než zákon (podzákonná právna norma). :) --AtonX 14:18, 9 december 2005 (UTC)

[úprava] investigatívny novinár

[úprava] Chyby v článku "Wikimedia potrebuje Vašu pomoc"

V článku "Wikimedia potrebuje Vašu pomoc" (odkaz naň sa zobrazuje na každej stránke) je niekoľko chýb - preklepov. Nemôže to však opraviť hocikto, preto ten, kto má k tomu prístup, by tak mohol urobiť. _MisoH^@_disk^prís 13:05, 26 december 2005 (UTC)

Haló, nikto to tu nečíta??? Upozorňoval som na to pred viac ako mesiacom a nič. [1] _MisoH^@_disk^prís 12:15, 5 február 2006 (UTC)

Asi to treba opraviť na meta:Fund_drives/2005/Q4_planning/Translations a požiadať o upload. helix84 12:50, 5 február 2006 (UTC)

[úprava] Skloňovanie

Vážení tvorcovia Wikipédie,

v úvode Vám chcem povedať, že som rada, že sa konečne objavila taká fajn informatívna stránka ako je Wikipédia. Viac-menej nemám žiadne výhrady. Trošku som hľadala informácie o gréckej mytológii. Všimla som si, že niektoré mená sú nesprávne vyskloňované, napr. z koho/čoho bolo napísané Hádesa, myslím, že správne má byť napísané Háda.

S pozdravom, Jana

Ďakujeme za pochvaly aj za pripomienku. Je ľahké robiť chyby, ale na Wikipédii je rovnako ľahké ich opravovať. Ak ešte niečo podobné uvidíte, kliknite na záložku úprava a pokojne to opravte. helix84 12:58, 2 január 2006 (UTC)

Podľa Pravidiel slovenského pravopisu sú správne obidve, Háda alebo Hádesa (a je to tam nejasne napísané, takže sa to dá chápať aj ako Hádesda alebo Hádda, ale nepôjdeme s logikou na jazykovedcov :-)) Rgrg 08:35, 22 jún 2006 (UTC)

[úprava] Označovanie váha/hmotnosť

Čítal som článok História periodickej tabuľky a je tam všade uvedené slovo váha. Napr. atómová váha, atď. Správne je to hmotnosť. A keďže si niesom istý ako to tu je zorganizované tak to nechcem menit len tak z haluze. Ale podľa mňa by sa to malo prepísať. A prosím nekameňujte ma, som tu nový. clovek

To, čo spomínaš určite nie je dobre, pravdepodobne to vzniklo prekladom z češtiny, alebo tak nejako. Smelo opravuj. Až niekomu stúpiš na kurie oko, určite sa dozvieš :) _Bebe^@_disk^prís 22:12, 8 január 2006 (UTC)

Slovo hmotnost mi viac pripomina hmotu cize hustotu nejakeho objektu a som priaznivec vahy, slova ktore v sebe obsahuje alebo pripomina sloveso vazit... hmotnit nieco je hlupost Zasa je to jedna z hlupych inovacii aj ked uz starsich...ale plati v sucasnosti,to mas pravdu.

[úprava] Dejiny vs. História

Čo je po slovensky správnejšie "Dejiny XY" (napr. Dejiny Londýna) alebo "História XY" (napr. História Londýna). Niekde používame jeden výraz, niekde druhý. Je za tým nejaké pravidlo ? _Adrian^@_disk^prís 11:38, 12 január 2006 (UTC)

[úprava] Kationy

ahoj, nie je za tym ziadne pravidlo, mozes pouzivat, co chces.

[úprava] Iony

Existuju dva typy castic:

• KATIONY+ kladne nabite
• ANIONY- zaporne nabite

[úprava] odkazovať na/odkazovať sa na?

MediaWiki:Linkshere, MediaWiki:Linkstoimage helix84 17:15, 18 január 2006 (UTC)

nie som síce jazykovedec, ale "odkazovať sa" nie je zachytené v slovníkoch, a teda podľa našich preskriptivistov by sa používať v tomto význame nemalo (iba vo význame že človek odkáže sám seba na nejaký úrad alebo tak...). To nič nemení na tom že "odkazovať sa" je veľmi časté, rozšírené a nie gramaticky nesprávne (a je celkom možné, že v pripravovanom veľkom slovníku slovenského jazyka to už bude). Rgrg 08:30, 22 jún 2006 (UTC)

Ďakujem. helix84 17:11, 22 jún 2006 (UTC)

[úprava] Odborné názvy

Mám jednu tému k diskusií - a to odborných názvoch článkov. Je jasné, že slovenčinu treba podporovať, ale niekedy mi to pripadá až príliš násilné. Veľmi pochybujem, že niekto bude vo wiki hľadať článok s názvom "miazgová sústava", keď sa prakticky vždy používa termín "Lymfatický systém". Týka sa o najmä medicíny, kde laici skôr hľadajú vysvetlenie odborných termínov, ktorými šermuje lekár, alebo ich majú v zdravotných záznamoch. Myslím, že by bolo vhodné zvážiť presmerovacie stránky, keď už nie priamo zmeny názvov niektorých článkov. Čo vy na to? (Rádiológ - zabudol sa podpísať)

• Môj názor je, že nadpis by mal byť po slovensky, za ním ostatné názvy a synonymá, potom často používané preklady (napr. angličtina, latinčina) a tak. Presmerovacích stránok sa môžu vyrobiť tony. Nikomu by nemali vadiť. A nakoniec funguje vyhľadávanie (po zadaní neexistujúceho článku), ktoré je pre neprihlásených návštevníkov asi najčastejšie ... Btw, neviete niekto, či sa archivujú hľadané slová (tie, ktoré boli zadané a neexistujú)? Na svojich stránkach to vždy archivujem a je veľmi zaujímavé, čo „ľudia žiadajú“. Už som sa to chcel dávno spátať developerov. _Metju^@_disk^prís 19:43, 23 január 2006 (UTC)
  • Takže nie je problém s presmerovaním v prípade potreby? Mne to totiž robí trochu ťažkosti pri vnútornom odkazovaní v článkoch - automaticky odkazujem odborný termín a ten väčšinou vo wiki ako stránka neexistuje. P.S . Na podpis som zabudol, sorry. --Rádiológ 20:39, 23 január 2006 (UTC)
  • Súhlasím s Metjuom (mimochodom, ako si archivuješ slová, ktoré niekto hľadal?). To Rádiológ: Ale tie presmerovania treba aj urobiť.Bronto 20:46, 23 január 2006 (UTC)
    • urobím, urobím, určite aspoň v tých článkoch, ktoré mám rozrobené. Len som potreboval vedieť, či môžem ;-) --Rádiológ 20:17, 24 január 2006 (UTC)
  • Na mojich stránkach sa slová, ktoré boli zadané do formulára ukladajú do databázy. Je veľmi zaujímavé vedieť, čo návštevníci hľadajú. Niekedy to, čo hľadajú, nájdu, ale väčšinou sú to nezmysly, pravopisné chyby (napadá ma napr. „blomby“), množné čísla a iné veci. Tak by ma zaujímalo, či sa niekde na wiki takýto zoznam nachádza. Vedeli by sme, čo sem ľudia prichádzajú hľadať, či nerobia časté chyby v zadávaní, či nehľadajú príliš často množné čísla slov, atď. _Metju^@_disk^prís 16:06, 25 január 2006 (UTC)
    • MediaWiki vie samozrejme archivovať vyhľadávanie, ale vo Wikipédii je to momentálne vypnuté (už dosť dlho) z dôvodov výkonu. Presný link sa mi nechce hľadať, sorry. helix84 16:28, 25 január 2006 (UTC)

• Ako preložím slovo "časopisecky" Divadf

[úprava] Návrh na doplnenie tématického oddielu

Vážení redaktori, tento projekt je skvelý a má mnoho pozitívnych stránok. Chcem Vás poprosiť o zaradenie subdisciplíny Lingvokulturológia do diciplíny Lingvistika. Ďakujem a želám Vám mnoho úspechov. Nikoleta D.

[úprava] Film

Kto mi povie čo je zle na článku FILM. Ďakujem DivadF

• Nuž pozri si napríklad angickú verziu, alebo maďarskú (tá je s hviezdičkou) a budeš v obraze:o)) Tak ty si nám DIVADELNÝ FANATIK - DivadF? --Bubamara 16:24, 9 marec 2006 (UTC)
• A to je len preto preto zlý, že jedesať krát kratší ako v angličtine. DivadF 17:30, 9. marec
  • Nie je zlý, ale určite by si zaslúžil podstatne viac informácií, ako má teraz. Veď história filmu je úžasná, čo povieš? :)--Bubamara 16:36, 9 marec 2006 (UTC)
  • No to by si zaslúžil kebyže mám viacej času.DivadF 17:39, 9. marec
    • Pozrieš si aj môj zatial nedokončený článok Borgovia.
      • Pozrela som, ale Star Trek žiaľ nie je téma, ktorej by som príliš rozumela :) Iste sa ale nájde nieto schopnejší ako ja v tejto oblasti. --Bubamara 16:52, 9 marec 2006 (UTC)
      • ok DivadF 9.marec
• Pozri sa teraz na článok Film Divadf

• Môj názor: tento článok je veľmi dôležitý, pretože by mal uvádzať vlastne celú kategóriu týkajúcu sa filmu. Je škoda, že sa ním doteraz nikto bližšie nezaoberal. Skrátka práce je veľa a času málo. Podľa mňa tam šablóna na úpravu ešte stále patrí, pretože článok nepodáva súhrnnú súvislú encyklopediskú informáciu o filme. A to nie je o tvojej práci Divadf, tá šablóna tam je už tuším pol roka. Konkrétne výhrady:
  1. Nie je to súvislá informácia, je to akýsi súhrn vzájomne nepreviazaných faktov.
  2. Ty si sa nechal trochu uniesť, písal si veľmi srdcom, čo je v encyklopédii na škodu, tá musí byť písaná neutrálnym tónom (príklad: Slnečné počasie a otvorená krajina malého predmestia Los Angeles v Kalifornii, ktoré sa volá Hollywood, ho predurčili stať sa centrom filmového priemyslu v Amerike i vo svete od r. 1907.)
  3. Niektoré fakty vo mne vyvolávajú pochybnosti. Odkiaľ si čerpal údaj, že v 70. rokoch sa zrodila moderná filmová tvorba ?

[úprava] Star Trek

Kto by mi mohol skontrolovať článok Borgovia. DivadF Kontaktujte ma na skype nickname:mr.telefantastick alebo icq 329730559 alebo messenger mr-bombastick@hotmail.com Ďakujem

[úprava] Sergej Lukjanenko

Kto mi skontroluje článok Sergej Lukjanenko. Divadf 10. marec

• ahoj, ak chces aby niektorý z redaktorov skontrolova tvoj clanok, tak staci pridat sablonu {{Na úpravu}} alebo sablonu {{Na revíziu}} a niektory z redaktorov skontroluje clanok. Este chcem ta upozornit ze redaktory si nemusia pytat tvoje povolenie na upravu clanku, toto je wikipedia, kazdy moze doplnit alebo prerobit clanok. BTW. svoj podpis sa zobrazi automaticky ak napises ~~~~--stefi 19:53, 10 marec 2006 (UTC)

[úprava] Výr, Vír a Víry?

Toto bude možno tradičná a otrepaná otázka, no ale....... sme v krčme, tak sa skúsim spýtať.
Veta:
Na vetve stromu sedel výr, do vody pozeral na vodný vír. Zrazu prišla búrka a oba víry/výry zmizli. Aké i/y bude v tomto prípade?? Je pravdou že na túto otázku nevedel odpovedaď ani môj kamarát ktorý sa chválil že vie o gramatike všetko.

• Otrepaný chyták s homonymami. Otázka ale nemá zmysel, lebo v danej situácii sa nenachádzajú dva rovnaké objekty (oba), ktoré mohli zmiznúť. Je „tam“ jeden výr (Bubo sp.) a jeden vír (vortex). :o) --AtonX 17:03, 21 marec 2006 (UTC)
  • ano ano Ľudevít...kategoricky suhlasim :))--legnaw 12:19, 18 máj 2006 (UTC)

Jednoduchsie povedane....nemozes takuto vetu povedať. To slovo tam nesmie byť takto použité. Clovek55

Myslím, že táto veta má zmysel už len preto, že sa dá povedať/napísať. Nechceme byť predsa otrokmi skutočnosti, že slovenčina nemá na niektoré otázky (vďaka jazykovednému ústavu) odpoveď. Predstavme si, že od zajtra budú v platnosti zjednodušené pravidlá slovenského jazyka, "kde sa mäkké [I] a tvrdé [Y]zosobášia a rozhodnú sa spoločne používať priezvysko [I]". V takom prípade, podobne ako pri vyslovovaní horeuvedenej vety, bude problém s písaním zmetený zo sveta. Kdesi som počul, že je gramaticky úplne správne vo vedľajšej vete vyššiepopisovaného súvedia v slove vý/ír používať ľubovoľnú mäkkosť/tvrdosť inkriminovaného písmena.

Ja ako student som zapocul tuto otazku na dnesnej hodine prislo k tomu nahodne... Velmi vzdelana ucitelka (fakt klobuk dole) povedala to ako povedal redaktor AtonX, takze takuto vetu nemozes nikdy napisat ani nenapises pretoze nevies o ktorom viry/vyre sa rozprava :) V podstate sa nejedna o dva zhodne objekty (zvucne homonyma) Jednoducho povedane vetou Clovek(a)55...takuto vetu nemozes vypotit...(ani keby si sa velmi potil)--Zkiller 16:43, 10 máj 2006 (UTC)

Som len študent a nie odborník ale dovolil by som sa pridať na stranu tých, ktorí tvrdia, že to takto nemôže byť použité. Tieto slová majú inú sémantickú platnosť, čiže označujú dva rôzne denotáty (ľudovo povedané "veci"), označujú každé niečo iné. Keďže oba tieto jazykové znaky sa dnes vnímajú ako arbitrárne, to znamená sled písmen "V Ý R" nemá nič s týmto vtákom, nijako ho nepripomína, pokojne by sa tento mohol volať napríklad "R Ý V" a vtedy by sa to už takto samozrejme napísať nedalo. Muselo by tam stáť "vír i rýv zmizli". Myslím, že toto je riešením tohto problému - je to akoby "dôkaz sporom", ktorý je založený na arbitrárnosti jazykového znaku. --Heuffel 17:06, 29 september 2006 (UTC)

[úprava] Skloňovanie 2

Podľa akého vzoru sa skloňuje "klient", "server"? Kde sa takéto veci vôbec zisťujú? helix84 14:57, 28 marec 2006 (UTC)

A čo tak diakritika?

• skús používať krátky slovník slovenského jazyka http://kssj.juls.savba.sk/ --legnaw 12:22, 18 máj 2006 (UTC)

• • Ja ho bežne používam, ale pýtam sa na gramatický vzor. Možno mám medzeru vo vedomostiach zo slovenčiny a dá sa to nejako odvodiť z genitívu, ktorý je v KSSJ uvedený, ale ja neviem ako, tak prosím o vysvetlenie. helix84 18:12, 18 máj 2006 (UTC)

• • • Ahoj, klient sa normálne skloňuje podľa vzoru chlap, ale predpokladám že ide o počítačového klienta, v tom prípade sa používa neživý vzor dub. Server tiež podľa vzoru dub. Pekný deň --Pescan 16:58, 22 jún 2006 (UTC)

Ďakujem. helix84 17:09, 22 jún 2006 (UTC)

V živote som nevidel, aby niekto skloňoval počítačového klienta neživotne - stačí si pozrieť napríklad lokál - "o kliente" (??). To je úplne absurdné. Bronto 17:22, 22 jún 2006 (UTC)

Podľa mojej skromnej mienky počítačový klient nie je živý, akokoľvek sa tento fakt zdá absurdný. Dokonca ho nepovažujem ani za zviera... Nechcem však svoj názor nikomu vnucovať, robievajú to iba tyrani, ktorí namiesto dôvodu uplatňujú svoju mienku, nie však ľudia múdri a vzdelaní, ktorí presviedčajú čitateľa preukázateľnými dôvodmi. (nedá mi nezacitovať Rabelaisa :) Pekný deň --Pescan 19:38, 22 jún 2006 (UTC)

Ono problém je v tom, že "životnosť" v slovenčine je niečo, čo je na rozhraní medzi gramatickou kategóriou a vlastnosťou, a niekedy sa prejavuje jedným spôsobom a niekedy druhým. Niekedy patrí k slovu tak ako mu patrí rod (nikto (takmer) nezapochybuje o životnosti slova chlap), ale niekedy sa môže meniť podľa toho, aký odtienok významu chceme vyjadriť (roboti ako bytosti, roboty ako stroje...). Pescanov "počítačový klient nie je živý" predpokladá že ide o vlastnosť, a nie o kategóriu, ale rovnako by sa dalo povedať že "dievča" je vždy žena a teda ženského rodu :-). A zase Brontove "To je úplne absurdné" predpokladá že ide o kategóriu, ktorá je už určená ako životná. Keď si pohľadáme na googli napr. "kliente site:sk" tak uvidíme že je to dosť časté. Zne to stále síce divne, ale budúcnosť ukáže či sa to ujme alebo nie, zatiaľ sa bez obáv môžeme o tom hádať :-). Podobne ako "červ", ktorý je v jednotnom čísle životný, ale ako počítačový červ môže byť aj neživotný. Alebo duch, ako bytosť životný, ako televízny duch si viem predstaviť aj životného aj neživotného, a ako abstraktná vlastnosť neživotný (v duchu volebného programu...). A samozrejme už klasický prípad, kedy sa slovo časom rozštiepilo na dva úplne nezávislé významy jasne oddelené, jeden jednoznačne životný a jeden jednoznačne neživotný - žeriav. Rgrg 11:00, 23 jún 2006 (UTC)

Je zbytočné sa o tom toľko rozpisovať, veď to je starý známy problém (teraz myslím nie len pre toto slovo), ja som len chcel vyjadril, že som to ešte nepočul skloňovať neživotne (žiadne hlbšie hodnotenie za tým nebolo); ak si to ale našiel často, tak musím "updatovať" svoju "empirickú" databázu pre slovenčinu :)) Bronto 13:17, 23 jún 2006 (UTC)

Hmm, tak nakoniec ste mi nepomohli, keď neviem ktoré je správne :) Inak z tejto časti gramatiky som asi dosť vytretý :p Má zmysel písať to ako otázku na email JÚĽŠ? Aj tak obidvom ďakujem. helix84 13:43, 23 jún 2006 (UTC)

Ak si musíš vybrať, tak "technicky" je to asi najsprávnejšie tak ako je to hore a zrejme to tak aj bude kodifikované, ak to bude v nejakom slovníku s koncovkami. Bronto 18:36, 23 jún 2006 (UTC)

S kodifikáciou to už tak nebude ako bývalo, na jazykovednom ústave sa pomaly preklápa svetonázor z prísneho preskriptivizmu k liberálnemu deskriptivizmu, a tak v novom slovníku bude zachytené to, čo sa naozaj používa - takže ak nájdu dostatočný počet výskytov "klient" v neživotnom skloňovaní (čo nájdu, lebo som to práve nejakým lexikografom predviedol na googli, boli neskutočne prekvapení :-)), tak v slovníku to bude uvedené aj ako neživotné. Je to v slovenčine ináč bežný trend, viď triedič, gigant, garant, vodič, operátor, kohútik, špunt, tenor, gaštan. Dvonč, Dynamika slovenskej morfológie, VEDA 1984. Aby som sa teda nechválil že to mám zo svojej hlavy. Rgrg 12:06, 26 jún 2006 (UTC)

A predtým bývalo čo? :))) Namiesto googlu boli výpisky, to je celý rozdiel. Výsledok je ten, že keď to napíšu do slovníka SAV, tak to celé "kodifikujú", lebo sa tým všetci začnú riadiť, to je celé (tak to funguje aj v Nemecku, Francúzsku a podobne). Iné by bolo, keby to bol nejaký čisto jazykovo ("technicky") vyslovene nesprávny jav, ale v tomto prípade to tak nie je a dokonca skôr naopak. A okrem toho "kodifikácia" pádových koncoviek a podobne sa vždy menila priebežne, to je úplne iný problém ako "kodifikácia" slovnej zásoby.Bronto 12:13, 26 jún 2006 (UTC)

Myslel som skôr na to, že predtým bola komisia, ktorá sa zišla a rozhodla že toto slovo sa spisovne má skloňovať takto a takto to išlo do slovníka a basta. Teraz sa vietor obracia, pozrie sa použitie slova a do slovníka ide to čo je zdokumentované (samozrejme, ak je to proti základným zásadám slovenskej gramatiky tak nie... a tie zásady stanovuje tá istá komisia, ale to sú len implementačné detaily :-)). Vo Francúzsku je to naozaj prísne preskriptivistické, v Nemecku menej, v USA a UK presne naopak, tam slovníky zachytávajú iba to čo sa používa a nič nepredpisujú. My sa pomaly presúvame od prvého systému k druhému. Rgrg 08:41, 27 jún 2006 (UTC)

Obidve sú správne, len neživotný klient sa používa (zatiaľ) veľmi málo a trhá to uši, či oči. Písať to ako otázku do poradne to nemá veľký význam, tam o neživotnom používaní asi nechyrujú a odpovedia jednoznačne že životné, a keď by im človek zopakoval moje argumenty povedia že Aha. :-) Ale keď chceš skús to, som zvedavý či dobehnú za mnou sa poradiť :-) Rgrg 15:53, 23 jún 2006 (UTC)

Len krátko. Predstavte si imaginárneho Petra Servera, ako idete ku Petrovi Serveru, ako sa rozprávate o Petrovi Servere. Chudák, už by mu to prischlo, pretože by ste sa neriadili pravidlami ani logikou (mnohý by poznamenal: "to dá rozum"), ale mierou zaužívanosti tvaroslovia... Pekný deň --Pescan 16:22, 23 jún 2006 (UTC)

Práveže nie, priezviská sú jednoznačné pretože tam je na 100 % zaužívané životné skloňovanie :-)

Ináč, ak je pôvodne životné podstatné meno súčasťou (neživotného) názvu, tiež sa často skloňuje ako neživotné (napríklad v Slovenskom spisovateli) Rgrg 17:03, 23 jún 2006 (UTC)

Ja by som povedal, že to vôbec nie je problém. Ak spojenie "tenký klient" použijeme na označenie - poviem to ľudovo - "počítačov, ktoré fungujú pod serverom, z ktorého ťahajú všetky programy", tak je myslím jasné, že sa jedná o označenie neživotnej substancie - takže v pl. by to boli N - (tenké) klienty; G - klientov A - klienty. Ak použijeme spojenie "naši stáli klienti sú spokojní s našimi službami", myslíme tým jednoznačne ľudí, a teda Npl.: (naši stáli) klienti (čiže nie našE stálE klientY; Gpl.: klientov; Apl.: klientov, z čoho zas vyplýva i životnosť, keďže sa zhoduje G a A pl.--Heuffel 17:22, 29 september 2006 (UTC)

Virgo47 (registrácia nie a nie ísť, tak zatiaľ anonymne): Nie je pravda, že server sa skloňuje podľa vzoru dub -- resp. nie bez výnimky. L singuláru je "serveri", čo je možné overiť na serveri [2], kde je slovník SJ podľa SAV. Presne tento problém sa rozoberal aj v gramatickom okienku Quarku tuším august 2006 -- tam sa pýtali na slovo skener a ako podobné slová vo vysvetlení bol udaný aj server. (Nehľadiac na to, že "na serveri" lezie do papule ľahšie ako "na servere"... fuj -- hoci toto nie je spoľahlivé kritérium, priznávam. :-))

Shimmy: V kazdom pripade sa jedna pre slovencinu o cudzie slova a tak na ne nie je mozne bez vynimiek pouzit gramaticke vzory SJ. IMHO:

     Ak ako zivotne- (klient banky) tak: klient, klienta, klientovi, klienta, klientovi, klientom
                                         klienti, klientov, klientom, klientov, klientoch, klientami
 Ak ako nezivotne- (postovy klient) tak: klient, klienta, klientu, klient, kliente, klientom
                                         klienty, klientov, klientom, klienty, klientoch, klientmi

                                 server: server, servra, servru, server, servri, servrom
                                         servre, servrov, servrom, servre, servroch, servrami