Košická univerzita

Z Wikipédie

Košická univerzita

Košická univerzita je univerzita v Košiciach, najvýznamnejšia vysoká škola vtedajšej Európy. Tak ako Trnavská univerzita mala byť významným protireformačnou univerzitou na záhcranu katolicizmu v Uhorsku a nástrojom Habsburgovcov na upevnenie ich panstva, narušeného povstaniami uhorských stavov počas 17. stor.

Košickú univerzitu založil a odovzdal jezuitom jágerský biskup B. Kisdy r. 1657. Leopold I. 7. 9. 1660 zlatou bulou potvrdil text Kisdyho zakladajúcej listiny, vzal ju do cisárskej ochrany a preniesol na ňu všetky práva a výsady, ktoré mali ostatné univerzity v monarchii (Praha, Viedeň, Trnava a i.). Slávnostné vyhlásenie zlatej buly sa uskutočnilo súčasne s prvými promóciami na konci letného semestra r. 1661. Prvým rektorom Košickej univerzity bol M. Palkovič.

Košická unniverzita mala právo udeľovať doktoráty, licenciáty a bakalaureáty.

Pri Košicej univerzite bolo zriadené akademické gymnázium ako prípravka na univerzitné štúdium (gymnázium bolo organickou súčasťou Košickej univerzity, nazývalo sa aj facultas linguarum a malo vlastného dekana).

R. 1659 bol pre poslucháčov Košickej univerzity založený konvikt (domov hlavne pre študentov teológie).

K univerzite bolo pričlenené jezuitské kolégium, založené v Košiciach ešte pred jej vznikom.

R. 1665 bol pri Košickej univerzite založený kňazský seminár.

Univerzita mala 2 fakulty: filozofickú (trojročné štúdium) a teologickú (štvorročné štúdium).

Od r. 1664 mala svoju tlačiareň, kde tlačili tézy, programy, dizertácie a vedecké práce univerzitných profesorov i potrebné písomnosti pre univerzitu a obstarávali učebnice pre študentov. Tlačiareň vydávala kalendáre v slovenčine, nemčine a maďarčine.

Na univerzite študovalo 400-600 študentov, r. 1752 629 študentov.

V zmysle ustanovenia Ratio educationis sa Košická univerzita r. 1777 pretvorila na Košickú akadémiu.