Hermes (boh)
Z Wikipédie
Hermes (po grécky Hermés - Ἑρμῆς, po latinsky Mercurius, čiže Merkúr), syn Dia a nymfy Máie, je v starogréckej mytológii okrídlený posol bohov.
V starorímskej mytológii bol stotožňovaný s bohom Merkúrom.
Zo spojenia s egyptským bohom Anubisom vznikla v antickom synkretizme postava Hermanubis. V egyptskej mytológii je potom predovšetkým stotožňovaný s bohom Thotom, ktorý neskôr dostal (grécke) označenie Hermes Trismegistos. Toto delenie však nie je jednoznačné, v dôsledku rôzných výkladov dochádza často k prekrývaniu jednotlivých božstiev a k používaniu rôznych mien pre každého z nich.
[úprava] Hermov kult v gréckej mytológii
Hermovi bola pripisovaná úloha vo veľa oblastiach:
- na začiatku bol Hermes považovaný za boha plodnosti
- neskôr ako posol prenášal posolstvá bohov ľuďom a sprevádzal duše mŕtvych do podsvetia; ako božský posol bol aj bohom ciest a pútnikov, ale aj obchodníkov
- ďalej bol ochránca hlásateľov, sprievodca pocestných a boh všetkých vynálezov
- Hermes bol zbožňovaný aj zlodejmi a básnikmi a považovaný za ich patróna a ochráncu; ako vynálezca lýry bol považovaný za boha hudby
- bol aj bohom snov a mágie
- je tiež označovaný za ochrancu slnečného znamenia Býka
Bol najšikovnejší, najvynaliezavejší a najľstivejší zo všetkých olympských bohov. Svoje schopnosti dokázal už v prvé dni života: ráno sa narodil (v jaskyni pod vrchom Kyllénou v Arkádii), dopoludnia ušiel z kolísky, napoludnie vynašiel lýru a naučil sa na nej hrať, odpoludnia ukradol bohu Apolónovi 50 kráv (za chvost ich zatiahol do jaskyne, aby zanechali obrátené stopy), večer sa akoby nič vrátil, zakrútil sa do plienok a s najnevinnejším úsmevom zaspal.
Hermovým menom nazvali už v staroveku najbližšiu planétu Slnka. Dodnes sa volá podľa latinskej formy jeho mena Mercurius čiže Merkúr.
