Hermeneutika

Z Wikipédie

Hermeneutika (z gr. hermeneuein - vykladať, zvestovať) je umenie a teória výkladu, neskôr sa výraz „hermeneutika“ používa na označenie alebo ako súčasť označenia rôznych filozofém, hlavne však v spojení s prívlastkom filozofická.

Ako filologická náuka sa hermeneutika zaoberá výkladom historických textov. Zahrnuje vedľa procesu interpretácie, ktorý sleduje správne pochopenie textu v zmysle priradenia správnych významov lexikálnym jednotkám cudzojazyčného textu, aj proces exegézy, ktorá sa zase snaží zhromaždiť všetky dostupné historické udaje, ktoré by text osvetľovali aj z hľadiska vonkajších súvislostí.

Hermeneutika vznikla v rámci filologickej kritiky, ktorá sa počnúc náboženskou reformáciou pokúšala očistiť biblický text od neskorších prídavkov stredovekého prekladu Vulgáty a rekonštruovať jeho pôvodné znenie.

Neskôr sa hermeneutika vyvinula do formy metodického postupu v duchovných vedách a jeho reflexie. Za všeobecnú metodológiu humanitných vied pokladal hermeneutiku napr. Wilhelm Dilthey a H. Rickert.

Hermeneutika v dizajne je systematickým prístupom jednotlivca, ktorý subjektívnym spôsobom na základe všeobecných alebo odvodených psychologických, fyziologických, filozofických (estetických) a iných poznatkov zaoberá vysvetlovaním a zdôvodňovaním pôsobenie dizajnu na človeka, pričom používa vedecké (ergonomické,semiologické) ale aj intuitívne prostriedky.[D.Šuch]

[úprava] Externé odkazy

FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok