Hínajána
Z Wikipédie
Hínajána (sans. हीनयान - malý voz) alebo hínajánový budhizmus, južný budhizmus, starší budhizmus je smer budhizmu, ktorý sa rozšíril na juh a juhovýchod od Indie, učenie thérov, čiže starších alebo bezprostredných Budhových žiakov. Jeho kanonickým textom je Pálijský kánon. Doktrinálny konflikt je základnou dimenziou systému. Hlavnými školami hinajány sú théraváda a sarvástiváda.
V systéme hínajány existuje základná dichotómia medzi chudobnou a bohatou tradíciou, medzi tendenciou antropickou a tendenciou transcedentálnou. Prvá zdôrazňuje ľudskú dimenziu zakladateľa, druhá jeho božskú dimenziu.
Prvá schizma v budhizme (medzi stháviravádou a mahásanghou) sa odohrala v Pátaliputre na treťom koncile okolo roku 250 pred Kr. Jadrom sporu bola kvalita arhatu, jeho nepoškvrnenosť alebo vystavenosť poškvrneniu.
V južnom budhizme sa pluralistické filozofické systémy pokušali racionálne uchopiť skutočnosť. Teória poznania hínajány je zčasti realistická, zčasti skeptická.
[úprava] Pozri aj
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
