Budhistická filozofia

Z Wikipédie

Budhistická filozofia je náboženská filozofia tvoriaca filozofickú zložku budhizmu, ktorý je učením o spáse. Základom je náuka o kolobehu zrodenia a štyri vznešené pravdy:

1. celý ľudský život je utrpením, pretože všetko je pominuteľné. V oblasti nami uchopiteľného niet nijakého pevného prazákladu, nijaká substancia, všetko je iba dianie; neexistuje ani nijaké substanciálne ja. Opätovné zrodenie nespočíva v návrate tej istej pozemskej osobnosti, ale v prísnej kauzálnej súvislosti ovládajúcej prechod od jednej existencie k druhej i prechod medzi stavmi tej istej existencie.

2. Pôvodcom utrpenie je túžba a nevedomosť. Utrpenie sa podrobne opisuje v učení o dvanásťstupňovom kauzálnom nexe. Predpokladom staroby a smrti je zrodenie. Zrodenie je ale len vtedy, keď je vznikanie. Vznikanie má opäť svoju podmienku - pochopenie, pretože bez pochopenia zmyslového sveta by bol život smerujúci k novému zrodeniu nemožný. Pochopenie sa však deje len na základe túžby alebo žiadostivosti. Žiadostivosť sa živí vnímaním. To je zapríčinené stykom zmyslov s vecami. Zmysly majú svoj predpoklad meno a tvar, ktoré sa tvoria, keď je vedomie rodiaceho sa človeka počaté v matke. Nové vedomie je ďalším pôsobením tvarovania predchádzajúceho vedomia. Tieto tvarovania majú však svoju príčinu v nevedomosti. Treba teda zrušiť túto nevedomosť, čím sa zrušia medzipríčiny i posledný účinok - utrpenie.

3. Koniec utrpenia vyplýva z bezozvyškového zrušenia túžby. Iba čiastočné zrušenie túžby vedie k nebeskej alebo pozemskej existencii, z ktorych môže byť dosiahnutý posledný stupeň - nirvána. Tento stav však môže nastať aj pred smrťou, ak plameň žiadostivosti celkom vyhasne.Nirvána nie je ničota, lež úplné odpútanie sa od všetkého pominuteľného a strastiplného. Čo je mimo tohto negativneho určenia, nemožno povedať vzhľadom k tomu, že prekračuje všetku skúsenosť a každý pojem. Názorné vylíčenia, ktoré sa pokúšajú prispôsobiť rozumeniu širších vrstiev, exponujú nirvánu casto ako rajský stav.

4. Cestou k tomuto cieľu je osemstupňová cesta, ktorá obsahuje etické a meditatívne požiadavky ako joga. Na vrchole etických požiadaviek, ktoré nie sú samoúčelom, ale prostriedkom na odbúranie prekázok duchovného vzostupu, stojí šetrenie všetkého živého činom, slovom a myšlienkou.