Háčikohlavce
Z Wikipédie
| Háčikohlavce | ||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Corynosoma wegeneri |
||||||||||||||||
|
||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||
| Acanthocephala Kohlreuther, 1771 |
||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Háčikohlavce (Acanthocephala) sú kmeň prvoústovcov. Sú to endoparazitické červovité živočíchy, vpredu s krátkym chobotom s kutikulárnymi háčikmi a svalovým retraktorom; vďaka nemu je chobot pohyblivý a väčšinou vtiahnute1ný do hlavovej časti. Telo je pokryté tenkou kutikulou, pod ňou je epidermis syncytiálneho charakteru so systémom kanálikov, v ktorých prúdi hemolymfa. Táto sústava zrejme plní vyživovaciu funkciu, lebo tráviaca sústava vrátane úst a anusu úplne zaniká. Vylučovanie zabezpečujú protonefrídie. Háčikohlavce sú gonochoristy. Majú dosť zložité životné cykly so striedaním hostiteľov. Medzihostiteľom je [[�lánkonožce|lánkonožec]], v ňom sa vyvíja ostnatá larva (acanthella). Definitívnym hostiteľom je stavovec, ktorý sa môže nakaziť konzumáciou medzihostiteľa, ale aj iného napadnutého stavovca. Aj u háčikohlavcov pozorujeme eutéliu, hranice buniek však v dospelosti môžu zanikať a vzniká syncýtium (epidermis). Popísaných je asi 500 druhov tohto kmeňa, napr. háčikohlavec veľký (Macracanthorhynchus hirudinaceus), larva žije v larvách zlatoňov (Cetoniinae), dospelé jedince v čreve ošípaných, zriedka u človeka. Polymorphus minutus a Filicollis anatis prekonávajú životný cyklus Gammarus –» kačica alebo hus.
[úprava] Systematika
- kmeň: háčikohlavce (Acanthocephala)
- trieda: Archiacanthocephala
- trieda: Palaeacanthocephala
- trieda: Eoacanthocephala
[úprava] Externé odkazy
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov - bezchordáty - zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
