Gaetano Donizetti

Z Wikipédie

Gaetano Donizetti
taliansky hudobný skladateľ
Narodenie	29. november 1797 Bergamo
Úmrtie	8. apríl 1848 Bergamo
Pozri aj Biografický portál

Domenico Gaetano Maria Donizetti (* 29. november 1797, Bergamo – † 8. apríl 1848, Bergamo) bol taliansky operný skladateľ. Jeho najslávnejšie dielo je opera Lucia z Lammermooru (1835), ale aj niektoré ďalšie, napríklad Nápoj lásky (1832) alebo Don Pasquale (1843). Donizetti bol spolu s Vincenzom Bellinim a Gioacchinom Rossinim vedúcou osobnosťou v opernom skladateľskom štýle bel canto.

[úprava] Životopis

[úprava] Mladosť

Narodil sa v Bergame v roku 1797 vo veľmi chudobnej rodine, v ktorej nebola žiadna hudobná tradícia. Jeho otec bol strážca mestskej záložne a Gaetano bol najmladší z troch synov. Napriek tomu sa začal hudobne vzdelávať u Giovanniho Simona Mayra, ktorý bol kňazom v Bergamskom hlavnom kostole (ale aj skladateľom úspešných opier). Donizetti nemal veľký úspech ako spevák v chlapčenskom zbore, ale v roku 1806 bol jedným z prvých žiakov, zapísaných do školy Lezioni Caritatevoli, ktorú založil práve Simon Mayr v Bergame a kde dostal spolu s ďalšími žiakmi plné štipendium. Táto škola bola založená z charitatívnych dôvodov, aby pomohla mladým talentovaným žiakom, ktorí nemali finančné prostriedky.

[úprava] Dospelosť

Donizetti v Bergame detailne vyštudoval umenie fúgy a kontrapunktu, a začal tu aj svoju opernú kariéru. Najprv napísal niekoľko menších skladieb pod dohľadom Paola Zancu a vzápätí napísal svoju štvrtú operu Zoraida di Granata. Táto práca priamo ohromila Domenica Barbaia, prominentného divadelného impresária a Donizettimu ponúkol zmluvu pre Neapol. Písal a skladal v Ríme a Miláne aj v Neapole a dosiahol tak značný úspech na všetkých uvedených operných scénach (takmer každá z jeho 31 opier, zložených v rozmedzí iba 12 rokov bola úspešná u publika, ale pre kritikov tieto diela neboli často zaujímavé). Až do roku 1830, kedy jeho Anna Bolena mala premiéru v Miláne, bol v zahraničí takmer neznámy, až po uvedenej premiére sa stal okamžite slávnym po celej Európe. Ďalšia opera Nápoj lásky (L'elisir d'amore), komédia vytvorená v roku 1832, nasledovala onedlho; je to jedno z majstrovských diel komickej opery, podobne ako opera Don Pasquale, napísaná v roku 1843.

Čoskoro potom (v skutočnosti o tri roky po Nápoji lásky, v roku 1835) zložil Donizetti operu Lucia z Lammermooru, svoje najslávnejšie dielo z oboru tragickej opery a jedno z najlepších diel v štýle bel canta vôbec. Svojimi kvalitami dosahuje úrovne Belliniho Normy. Po úspechu Lucrezie Borgie (1833) sa jeho reputácia ešte viac upevnila. Donizetti nasledoval príklad Rossiniho a Belliniho a navštívil Paríž. Tu však jeho opera Marino Falerio v porovnaní s Belliniho Puritánmi takmer prepadla a Donizetti sa vrátil do Neapola, kde vytvoril svoje už spomínané majstrovské dielo Lucia z Lammermooru. S rastúcou slávou rástli aj jeho záväzky, pretože mal zmluvy v Taliansku, ako aj vo Francúzsku. V roku 1838 sa znova presunul do Paríža a to po zásahu cenzúry proti uvedeniu ďalšej opery Poliuto, ktorá operu jednoducho zakázala (s odôvodnením, že vraj dielo s tak vážnym náboženským obsahom sa nedá uvádzať v divadle); v Paríži napísal operu Dcéra pluku (La figlia del reggimento), ktorá sa stala ďalším veľkým úspechom.

Donizettiho manželka, Virginie Vasselli, porodila troch synov, z ktorých sa ani jeden nedožil dospelosti. Počas jediného roku zomreli jeho rodičia, manželka aj deti (pri epidémii cholery). V roku 1843 sa u Donizettiho objavili príznaky pokročilej syfilitidy, ktoré sa ďalej prehlbovali natoľko, že ho zatvorili do ústavu a v roku 1845 ho priatelia previezli do Paríža, kde bola oveľa lepšia ústavná starostlivosť. Po návštevách priateľov, zvlášť Giuseppe Verdiho, ho previezli späť do rodného Bergama, kde po dvoch rokoch totálneho duševného rozkladu a utrpenia v apríli roku 1848 zomrel.

[úprava] Hudobná tvorba

Donizetti je najznámejší svojimi opernými dielami, ale venoval sa aj ďalším hudobným formám, kde vytvoril celý rad pozoruhodných diel. Bola to hudba cirkevná, pomerne dosť sláčikových kvartet a niekoľko orchestrálnych diel. Jeho starší brat Giuseppe sa v roku 1828 stal generálnym inštruktorom hudby na dvore sultána Mahmúda II. (1808-1839).

Donizettiho hlasový štýl obohatil tradíciu bel canta, ktorú začali a spopularizovali Gioacchino Rossini a Vincenzo Bellini. Všetci traja skladatelia sú všeobecne uznávaní ako zakladatelia tohto štýlu, ktorého vrchol bol na začiatku 19. storočia. Počas jeho života a ešte dosť dlho po smrti boli Donizettiho práce vcelku populárne, ale začiatkom 20. storočia ich takmer úplne zatienili vážne majstrovské diela Wagnera, Verdiho a Pucciniho. Dosť k tomu prispelo aj to, že diela z obdobia bel canta sú technicky veľmi náročné na spevácku techniku. Spevákov, ktorí bel canto perfektne ovládajú, bolo a je málo, a tak diela všetkých troch skladateľov (Rossiniho, Donizettiho a Belliniho) zapadli na skoro 60 rokov do zabudnutia. Napriek tomu asi od roku 1950 záujem o bel canto znova vzrástol a Donizettiho opery Lucia z Lammermooru, La file du Régiment, Don Pasquale a Nápoj lásky prevzali mnohé operné scény do svojho štandardného repertoáru.