Ekonómia strany ponuky
Z Wikipédie
| Ekonomické teórie |
 |
| Liberálne ek. teórie |
| Klasická ekonómia |
| Neoklasická ekonómia |
| Rakúska škola, Lausannská škola, Cambridgeská škola |
| Konzervatívna ekonómia |
| Neorakúska škola, Chicagská škola (Monetarizmus), Teória verejnej voľby, Ekonómia strany ponuky |
| Etatistické teórie |
| Keynesianizmus |
| Neo-, Post-, Neoricardianizmus |
| Marxistická ek. teória |
| Socialistická ek. teória |
| Ďalšie |
| Anarchistická ek. teória, Merkantilizmus, Fyziokratizmus, Historická ekonomická škola, Britská menová škola, Švédska ekonomická škola |
Ekonómia strany ponuky je ekonomická škola, ktorá kladie dôraz na „ponuku“ pred „dopytom“. Vznikla koncom 70. rokov 20. storočia v USA ako oponentúra voči keynesianizmu a podobne ako ostatné liberálne ekonomické teórie požadovala minimalizáciu štátnych zásahov do hospodárstva. Ekonómovia strany ponuky reagovali na vtedajšiu situáciu: spomalenie ekonomického rastu, spomalenie tempa rastu produktivity práce a ďalšie ekonomické problémy v 70. rokoch. Teória tvorí jeden z troch hlavných prúdov konzervatívnej ekonómie. Základnou charakteristikou tohto smeru je kritika jednostranného záujmu ostatných prúdov ekonómie o dopytovú stranu a snaha obrátiť tento záujem opäť na stranu ponuky. Medzi dôležitých predstaviteľov tohto prúdu patrili: Robert Mundell, Arthur Laffer, Jude Wanniski, Victor Canto a George Gilder.
Veľkú časť z odporúčaní ekonómie strany ponuky absorbovali monetarizmus a škola racionálnych očakávaní.
[úprava] Názory
Ekonómovia strany ponuky sú presvedčení, že ekonomický rast výsledkom ľudskej tvorivosti a podnikavosti. Prosperitu a stabilitu možno dosiahnuť iba v slobodnom trhovom hospodárstve. Preto vystupujú proti politike plnej zamestnanosti, politike regulujúcej ponuku a vysokému zdaneniu dôchodkov, pretože vysoké dane obmedzujú tvorivosť a ochotu ľudí pracovať a podnikať.
Najmä priame dane (daň z príjmu a z majetku) oslabujú motiváciu ľudí pracovať, šetriť alebo invsetovať. Vysoké dane a progresívny daňový systém spôsobujú, že ľudia majú tendenciu uprednostňovať voľný čas pred prácou a spotrebu pred sporením a investovaním.
[úprava] Lafferova krivka
- Hlavný článok: Lafferova krivka
Jedným z prínosov ekonómia strany ponuky je Lafferova krivka. Zobrazuje závislosť daňového výnosu od výšky daní. Po dosiahnutie vrcholu krivky s rastúcou sadzbou dane rastie aj daňový výnos, ktorý získa vláda zdaňovaním občanov a firiem. Ďalšie zvyšovanie sadzby však už bude mať za následok znižovanie daňových výnosov. Spôsobuje to niekoľko dôvodov:
- vyššia daň oslabuje ekonomickú výkonnosť,
- zvyšuje daňové úniky a
- vyvoláva presuny kapitálu do zahraničia.
- oslabuje motiváciu ľudí k pracovným výkonom a tvorbu úspor.
