Cassiopeia A

Z Wikipédie

Cassiopeia A je intenzívny rádiový zdroj v súhvezdí Kasiopeja.

Nachádza sa v zdanlivej blízkosti hviezdokopy M 52. Tento rádiový zdroj však nemá nič spoločné s hviezdokopou a pravdepodobne je pozostatkom supernovy, ktorá vybuchla asi pred 350 rokmi. Nijaké záznamy o jej vizuálnom pozorovaní však nejestujú. Na mieste rádiového zdroja môžeme nájsť vláknité hmloviny, ktoré sa doteraz rozpínajú rýchlosťami okolo 6000 km/s. Tieto zbytky hviezdy vytvárajú prstencovú štruktúru s priemerom 4´, ktorá je však vizuálne veľmi slabá. Z jej spektra vedci úsúdili, že hmlovina obsahuje prvky kyslík, síru, vápnik, neón i ionizované železo. Toto pozorovanie potvrdzuje teóriu o vzniku prvkov vo hviezdach. Z týchto zbytkov žiariacich v röntgenovom spektre možno vypočítať hmotnosť pôvodnej hviezdy – asi 20 hmotností Slnka. Okrem Slnka je najsilnejším rádiovým zdrojom na oblohe a má najvyššiu hustotu toku žiarenia. Je od nás vzdialený asi 8000 svetelných rokov (niekde sa udáva až 10 000).