Bluetooth

Z Wikipédie

Bluetooth je bezdrôtová komunikačná technológia pracujúca v ISM pásme 2,4 GHz (rovnakom ako u Wi-Fi). Slúži k nadviazaniu spojenia medzi dvoma zariadeniami, napríklad mobilným telefónom a osobným počítačom alebo headsetom.

Technológia Bluetooth je definovaná štandardom IEEE 802.15.1. Vyskytuje sa v niekoľkých vývojových verziách. Najviac využívaná verzia nesie označenie 1.2 a využíva ju v súčasnej dobe absolútna väčšina zariadení. Maximálny dosah je pri verzii 1.1 až 10 metrov, pričom 2 i viacej (max. 7) zariadení na seba pri komunikácii nemusí „vidieť“. Verzia 1.2 rozširuje dosah až na 100 m. V súčasnej dobe sa blíži štandardizácia novej špecifikácie Bluetooth 2.0 EDR, ktorá zavádza novú modulačnú techniku pi/4-DQPSK a zvyšuje tak dátovú priepustnosť na trojnásobnú hodnotu oproti Bluetooth 1.2.

Bluetooth využíva metódy FHSS, kedy je počas jednej sekundy spravených 1600 skokov (preladení) medzi 80 frekvenciami s rozstupom 1 MHz. Je definovaných niekoľko výkonových úrovní (2,5 mW, 10 mW, 100 mW), s ktorými je umožnená komunikácia do vzdialenosti cca 10 – 100 m.

Prenosová rýchlosť sa pohybuje okolo 720 kbit/s a je možné vytvoriť dátový spoj symetrický prípadne asymetrický, kedy prenosová rýchlosť pri príjme (downlink) je vyššia ako pri odosielaní (uplink).

Jednotlivé zariadenia sú identifikované pomocou svojej adresy BT_ADDR (BlueTooth Device Address), podobne ako je MAC adresa pri Ethernete.