Andrija Mohorovičić
Z Wikipédie
| Andrija Mohorovičić | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 23. január, 1857 Volosko, Chorvátsko |
| Úmrtie | 18. december, 1936 Záhreb, Chorvátsko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Andrija Mohorovičić (* 23. január 1857, Volosko (Opatija) – † 18. december 1936, Záhreb) bol chorvátsky vedec, ktorý sa zaoberal meteorológiou a seizmológiou. Je označovaný aj ako otec (zakladateľ) modernej seizmológie.
[úprava] Život
Po ukončení strednej školy v Rijeke vyštudoval matematiku a fyziku na Karlovej Univerzite v Prahe. Po ukončení pracoval na strednej škole v Osijeku, neskôr v Bakare (deväť rokov). Na vlastnú žiadosť bol preložený v roku 1891 na strednú školu v Zagrebe, kde sa zároveň stal aj vedúcim meteorologického observatória. V roku 1893 získal doktorát na Zagrebskej univerzite, čoskoro na to bol habilitovaný ako doocent, a v roku 1910 získal profesorský titul. Od roku 1893 do roku 1918 sa venoval výskumom v oblasti seizmológie a astronómie na Zagrebskej univerzite. Od roku 1898 bol aj plným členom Juhoslovanskej akadémie vied a umení. Do dôchodku odišiel v 1921 a zomrel v 1936. Je pochovaný na cintoríne Mirogoj v Zagrebe.
[úprava] Vedecká činnosť
V Bakare počas jeho účinkovania v námorníckej škole prvýkrát prišiel do styku s meteorológiou. Neskôr, počas účinkovania v Zagrebskom observatóriu, smerovala jeho vedecká činnosť do výskumu poveternostných fenoménov ako búrky, tornáda, vzdušné víry a iných fenoménov počasia. Založil aj sieť meteorologických staníc.
Neskôr sa preorientoval na práce v oblasti geofyziky, konkrétne na výskum zemetrasení a ich následkov. Ako prvý publikoval práce o spôsobe šírenia sa zemetrasných vĺn v zemskom telese. Veľa z poznania výskytu zemetrasení, lokalizácie epicentier a súčasného modelu štruktúry Zeme má pôvod v prácach Andriju Mohorovičića. Na jeho počesť je pomenované rozhranie medzi zemskou kôrou a zemským plášťom - Mohorovičićova diskontinuita.
