Amplitúda pravdepodobnosti
Z Wikipédie
Amplitúda pravdepodobnosti je dôležitý pojem z kvantovej mechaniky, ktorý vyjadruje naše poznatky o systéme, pravdepodobnosť nájsť ho v určitom stave.
[úprava] Amplitúda pravdepodobnosti pre polohu
Ak sa pod spomínaným určitým stavom myslí napríklad poloha častice v priestore, dostávame sa k najbežnejšiemu prípadu. Vtedy sa pod amplitúdou pravdepodobnosti pre nejakú časticu myslí komplexná funkcia (teda funkcia, ktorej hodnotami sú komplexné čísla) súradníc, označujeme ju vtedy Ψ(x,y,z). Názov amplitúda pravdepodobnosti potom vyplýva z toho, že druhá mocnina tohto Ψ má dôležitý fyzikálny význam, určuje pravdepodobnosť (resp. hustotu pravdepodobnosti). Konkrétne v našom prípade Ψ(x,y,z) ide o hustotu pravdepodobnosti výskytu skúmanej častice v danom bode priestoru so súradnicami (x,y,z). Platí teda
hviezdičkou sme tu označili komplexne združené číslo. Pre funkciu Ψ(x,y,z) sa často používa aj názov vlnová funkcia. Vyjadruje totiž všetku možnú informáciu o systéme - pravdepodobnosť nájdenia častice v ľubovoľnom bode priestoru.
Z toho, že skúmaná častica sa niekde v priestore určite nachádzať musí vyplýva, že ak si priestor rozdelíme na malé časti a sčítame pravdepodobnosti nájdenia častice v niektorej z týchto malých častí, musíme dostať jednotku (istú udalosť). Uvedenému sčítaniu matematicky zodpovedá integrál cez celý priestor Ω a ten má byť rovný jednej. Platí teda
Toto sa nazýva normovacia podmienka pre vlnovú funkciu Ψ(x,y,z).
Vlnová funkcia Ψ(x,y,z) vystupuje v základnej rovnici kvantovej mechaniky, Schrödingerovej rovnici (tá plní v kvantovej mechanike presne tú istú úlohu ako Newtonova rovnica v bežnej mechanike zo strednej školy - hovorí o tom, ako sa systém vyvíja v čase).
[úprava] Amplitúda pravdepodobnosti a princíp superpozície
Amplitúda pravdepodobnosti sa v kvantovej mechanike objavuje aj v inom kontexte, v súvislosti s princípom superpozície. Podľa neho sa kvantovomechanická sústava (napríklad elektrón v atóme) môže nachádzať v superpozícii dvoch alebo viacerých stavov. Ak uvažujeme superpozíciu stavov Ψ1 a Ψ2, potom platí
Ψ = c1Ψ1 + c2Ψ2,
kde c1 a c2 sú nejaké (opäť komplexné) konštanty a tie nazývame amplitúdy pravdepodobnosti. Je to tak preto, lebo druhé mocniny ich absolútnych hodnôt majú opäť význam pravdepodobnosti. Napríklad teraz je | c1 | 2 pravdepodobnosť nájdenia sústavy v stave Ψ1 a | c2 | 2 je pravdepodobnosť nájdenia sústavy v stave Ψ2. Keďže sme si povedali, že náš systém sa teraz nachádza v superpozícii stavov Ψ1 a Ψ2, v žiadnom inom stave ho ani nájsť nemôžeme. Z toho vyplýva, že súčet oboch spomínaných pravdepodobností musí byť rovný jednej. Nakoniec teda zisťujeme, že čísla c1 a c2 nie sú úplne ľubovoľné, ale sú zviazané vzťahom (tzv. normovacou podmienkou)
| c1 | 2 + | c2 | 2 = 1.
Toto je obdoba integrálnej normovacej podmienky platnej pre vlnovú funkciu chápanú ako Ψ(x,y,z).