Zita Furková
Z Wikipédie
Zita Furková, vyd. Veselá (* 6. marec 1940, Hradište pod Vrátnom) je slovenská herečka a režisérka.
V roku 1962 absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po skončení školy pôsobila dva roky (1962-1963) ako členka činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Ďalšie sezóny strávila v Krajskom divadle v Trnave a v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Od roku 1968-1971 bola členkou činoherného súboru DŠ v Bratislave. Do roku 1990 pôsobila v Divadle Nová scéna v Bratislave.
Zita Furková je výrazná charakterová herečka, ktorá vynikajúco stvárňuje najmä rozporné, netransparentné charaktery, často v tragikomických situáciách.
Je zakladateľkou Divadla Astorka Korzo '90. V rokoch 1990-1991 bola aj jeho umeleckou šéfkou. Je majiteľkou dabingových štúdií – Atiz a Artefakt a majiteľkou videoštúdia Artkrea.
Okrem herectva sa venuje aj réžii a autorskej tvorbe. V divadle režírovala hru Frederica Garcíu Lorcu: Dom Bernardy Alby. Je nositeľkou ceny Igric za rok 1998 za herecký výkon v kategórii televízna dramatická tvorba (hra Priateľstvá padajúceho lístia).
[úprava] Filmografia
- 1961: Most na druhú stranu (sprievodkyňa)
- 1962: Výlet po Dunaji (Marta)
- 1966: Koliesko (mama)
- 1967: Cézar a detektívi (Indiánka)
- 1970: Zločin slečny Bacilpýšky (Bacilpýška)
- 1971: Dosť dobrí chlapi (poštárka)
- 1982: Pavilón šeliem (Jurášová)
- 1982: Smrť pána Golužu (Perička)
- 1984: Kráľ Drozdia brada (herečka, kuchárka)
- 1984: Návrat Jána Petru (Mária Chebeňová-Brezová)
- 1986: Kdo se bojí, utíká (Mižikárová)
- 1986: Kohút nezaspieva (pôrodná baba Babjaková)
- 1989: Sedím na konári a je mi dobre (funkcionárka)
- 1989: Vážení přátelé, ano (Jírova žena)
- 1990: Svědek umírajíciho času
- 2003: Jesenná (zato) silná láska (réžia)
